Pri tvorbe politík môžeme výrazne ťažiť z lepšieho pochopenia správania sa ľudí. Často sa automaticky predpokladá, že ľudia sú 
„racionálni“. No tento predpoklad sa ukázal ako nereálny, a možno práve táto skutočnosť vysvetľuje množstvo neefektívnych a v praxi nefungujúcich opatrení.
Dobre zadefinované štúdie ľudského správania môžu tvorcom nielen legislatívnych opatrení poskytnúť užitočný náhľad do problematiky a vygenerovať požadované dôkazy na zlepšenie ich fungovania v praxi. Uvedené štúdie sú aplikovateľné v mnohých oblastiach politiky EÚ, kde je prvok správania sa ľudí relevantný. Ak je cieľom politikov zmeniť správanie obyvateľov EÚ či členských štátov alebo pripraviť kvalitnejšie predpisy, lepšie poznanie ľudského správania v konkrétnych situáciách im pri tom veľmi dobre poslúži.
Správanie ľudí je dôležité pre tvorbu politík EÚ. Niekedy je cieľom regulácie zmena správania v mene spoločného dobra, napríklad primäť ľudí, aby prestali fajčiť alebo viac recyklovali. Alebo chcú zabrániť občanom správať sa proti ich vlastným záujmom, napríklad, aby sa nestali obeťami klamlivých obchodných praktík. Alebo to môže byť motivácia spotrebiteľov, aby viac pozornosti venovali budúcim následkom ich súčasného konania (napr. dnes fajči menej, aby si bol zajtra zdravý).
Vo všetkých týchto prípadoch je správanie kľúčovým elementom úspechu danej politickej iniciatívy. Správny postup prípravy nového opatrenia je najprv identifikovať na aký prvok správania sa zameriavame, posúdiť, aký je pre účinnosť opatrenia v praxi dôležitý a na základe toho sa ho pokúsiť lepšie pochopiť. Niekedy je to priamočiara, jasná úloha, inokedy však nie.
Nepredpokladať racionalitu
Aplikovaná behaviorálna veda skúma ľudské správanie a svoje zistenia aplikuje do analýz legislatívnych opatrení. Spochybňuje predpoklad, že ľudia sa správajú „racionálne“, a rozhodujú sa tak, aby dosiahli pre seba čo najlepší výsledok. Empiricky však tento predpoklad neplatí. Ľudia niekedy robia hlúpe či bláznivé rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku nie sú pre nich dobré. Fajčíme. Príliš veľa jeme. Málo sporíme. Mnohí sa nebránia hlbokému zadlžovaniu…
Oficiálne predpisy a opatrenia často predpokladajú určitú rozumnosť v snahe regulovať či meniť naše konanie. To mohlo v minulosti viesť k nie celkom optimálne tvoreným všeobecným predpisom. Napríklad, množstvo informácií adresovaných spotrebiteľom (prostredníctvom označovania produktov a masmediálnych kampaní) stále rastie, pretože sa predpokladá, že ich využijú vo svoj prospech. Ukazuje sa však, že nie vždy to funguje, a v niektorých prípadoch je to dokonca kontraproduktívne.
Vo vedeckej literatúre zaoberajúcej sa štúdiom ľudského správania sú odchýlky od racionálneho rozhodovania dôkladne zdokumentované. Okrem toho sa ukazuje, že tieto odchýlky sú skôr konzistentné v čase i populácii EÚ. Napríklad, viac sa ľudí dotkne, keď niečo stratia napr. 20 €, ako keď ich z ničoho nič získajú. V prípade, že sú „rozumní“ by to však malo byť naopak. A pri rozhodovaní máme tendenciu neprimeranú váhu prikladať informácii, ktorá nám na myseľ príde ľahko, z poslednej konverzácie, napríklad. Opäť platí, že to by sa „rozumným“ ľuďom stávať nemalo.
Vyvstáva teda otázka: Ak ľudské správanie nie je racionálne, ako môže byť vysvetlené? Vedecká literatúra je plná pokusov poskytnúť odpovede. Do úvahy berie mnoho faktorov. No neexistuje žiaden jediný alternatívny model ľudského správania, žiadna zjednocujúca a všeobjímajúca teória, ktorá ho môže predpovedať. Každý pokus vysvetliť správanie v konkrétnom kontexte potrebuje vychádzať zo špecifických empirických pozorovaní. A to je pravdepodobne dobre.
Správne pochopenie ľudského správania si vyžaduje kontroly skutočného stavu. V kontexte prípravy nových opatrení, tento prístup zabezpečuje, že ich autori vychádzajú z vedeckých dôkazov, nie domnienok. To má za následok proces tvorby predpisov, ktoré „sa viac držia pri zemi“ a predstavy o očakávanom správaní ľudí najprv testuje a potom prehodnotí. Až potom môže byť pôvodná iniciatíva prijatá, zrušená alebo zmenená.
Vezmime si príklad fajčenia. Aké opatrenia je treba zaviesť, aby verejnosť menej fajčila? Vyššie dane z predaja tabakových výrobkov, zákazy fajčenia na verejných miestach, či varovné nápisy na škatuľkách cigariet predstavujú niekoľko možností.
V Európe tieto varovné nápisy zaviedla EÚ. No aký odkaz bude najúčinnejší a najviac odradí ľudí od fajčenia? Budú to jednoduché fakty vyjadrené jasne a zrozumiteľne alebo viac zaberú obrázky? Možno však ani jedna z týchto možností nie je rovnako dobrá ako prostý obalu bez nápisov a fotografií…
Ak by fajčiari boli „racionálni“, štítok s jasnou informáciou o rizikách fajčenia by bol dobrý nápad. Ale pretože to tak nie je, je potrebné zvážiť a otestovať aj ďalšie možnosti. Napríklad, môžeme spraviť experiment, keď niektorí ľudia budú mať k dispozícii cigarety v tradičných obaloch a druhá skupina otestuje pôsobenie obalov s nápismi, obrázkami alebo čistým obalom. Ich reakcia na rôzne balenia potom možno zmerať a porovnať.
Toto je len jeden príklad, ako aplikovaná veda o správaní môže pomôcť určiť najlepší postup pri tvorbe nového opatrenia. Rovnaký postup sa dá použiť aj v iných oblastiach politiky EÚ, v ktorých je ľudské správanie relevantné.
Kedy by veda o správaní mala byť aplikovaná do tvorby politík?
Možno ju použiť vo všetkých oblastiach, ktoré ľudské správanie zahŕňajú. Môže pomôcť pri tvorbe nových opatrení, na zlepšenie už existujúcich, alebo poskytnúť vysvetlenia ex-post, prečo cieľová skupina už platného opatrenia reagovala práve konkrétnym spôsobom.
Vedu o ľudskom správaní možno použiť:
a) Ak je hlavným cieľom opatrenia zmena správania ľudí, napríklad presvedčiť ich, aby si vybrali vhodné dôchodkové sporenie, prestali fajčiť alebo neplytvali jedlom. Práve to je jadrom argumentov uvedených v Nudge, knihe – bestselleri, ktorá je z veľkej časti zodpovedná za popularitu aplikovanej vedy o správaní v súčasnej tvorbe politík.
b) Ak správanie ľudí, ako reakcia, ovplyvňuje účinnosť daného opatrenia, aj keď jeho cieľom nie je zmena správania. Opatrenia zamerané na ochranu spotrebiteľa sú názorným príkladom. Nesnažia sa zmeniť správanie spotrebiteľa. Ich cieľom je zabrániť obchodníkom, aby ich zavádzali a poškodzovali. Keďže napríklad vieme, že spotrebitelia sú obzvlášť zraniteľní pri predtlačených, formulárových zmluvách, EÚ môže konať a prijať opatrenia na obmedzenie ich používania.
c) V procese samotnej tvorby legislatívnych opatrení. Zákonodarcovia tiež majú predsudky a ovplyvňujú ich faktory ako sociálne normy či nepriateľské prostredie. Skutočnosť, že o týchto potenciálnych úskaliach vieme, môže pomôcť pri vývoji a presadzovaní nových opatrení.
Treba mať na pamäti, že aplikovaná veda o správaní pomôže lepšie pochopiť a predvídať správanie, a možno postrčí ľudí určitým smerom. Fakt, že ukazuje, čo má i čo nemá vplyv na správanie, môže urobiť pripravované opatrenia účinnejšími. Jej cieľom je však doplniť existujúce postupy, nie nahradiť ich. Vzhľadom k jej rastúcej popularite, niektorí od aplikovanej vedy o správaní možno očakávajú aj riešenie problémov, ktorým sa nevenuje…
Možnosť využitia poznatkov vedy o správaní však nemá eliminovať výhodnejšie a priame možnosti. Vezmime si problém neplatenia daní. Vo Veľkej Británii sa vláde podarilo zvýšiť včasný výber daní úpravou textu listov, ktoré daňovníkom zasielajú. Vychádzali z poznatku, že ľudia sú vysporiadaní s povinnosťou platiť dane, a potrebujú len priateľsky postrčiť, aby to robili rýchlejšie. Iná situácia je však pri daňových únikoch, kde cieľovou skupinou sú ľudia z princípu odmietajúci dane platiť. K tomuto postoju ich môžu viesť sociálne normy, nespokojnosť s kvalitou verejných služieb alebo nedôvera k štátnym inštitúciám. Vyriešiť tento problém si však vyžaduje odlišné a odvážnejšie zásahy, ktoré veda o správaní môže pomôcť nájsť.
Správanie ľudí v procese tvorby politík Európskej únie – scientific_policy_report_en – stiahnite si brožúru
