Stratégia pre jednotný digitálny trh: Európska komisia sa dohodla na oblastiach činnosti

marec 25, 2015 Spotrebitelia

Digitálne technológie sú súčasťou každodenného života. Internet ponúka nekonečné digitálne možnosti – od učenia po sledovanie filmov, od online nakupovania alebo predávania tovaru až po kontakt s priateľmi alebo s lekárom. Ľudia aj podniky v EÚ sa však každý deň stretávajú s mnohými prekážkami – od geografického blokovania cez neefektívnosť v doručovaní cezhraničných zásielok až po neprepojené elektronické služby. Poskytovanie digitálnych služieb sa príliš často končí na hraniciach štátov. Junckerova komisia označila odstránenie týchto prekážok a vytvorenie jednotného digitálneho trhu za prioritu: slobody spojené s jednotným trhom EÚ sa majú rozšíriť na digitálny svet a tým podporiť rast a zamestnanosť na našom kontinente. Kolégium komisárov dnes prvýkrát diskutovalo o stratégii pre jednotný digitálny trh, ktorá má byť predložená v máji – a stanovilo hlavné oblasti a opatrenia, na ktoré Komisia zameria svoju činnosť s cieľom priniesť skutočnú zmenu pre spotrebiteľov aj podniky.

Podpredseda pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip v tejto súvislosti uviedol: „Strhnime všetky tie ploty a múry, ktoré nám prekážajú na sieti. Ľudia musia mať možnosť slobodne prekračovať hranice v online priestore presne tak, ako to robia v reálnom svete. Inovačné podniky nemajú zostať uväznené na svojich domácich trhoch, treba im pomôcť, aby sa rozšírili v celej EÚ. Od začiatku do konca to bude ťažký boj, najprv si však musíme stanoviť ambiciózne ciele. Európa by mala maximálne využiť výhody digitálneho veku – lepšie služby, väčšia účasť a nové pracovné miesta.“

Komisár pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günther H. Oettinger v tejto súvislosti uviedol: „Európa nemôže byť na čele digitálnej revolúcie, ak v nej vládne 28 rôznych režimov regulácie telekomunikačných služieb, autorských práv, bezpečnosti informačných technológií a ochrany údajov.Potrebujeme európsky trh, ktorý umožní novým obchodným modelom prosperovať, začínajúcim podnikom rásť a výrobnému odvetviu využívať internet vecí. Aj ľudia však musia investovať – do svojich digitálnych zručností, či už v zamestnaní alebo vo voľnom čase.“

V rámci dnešnej diskusie o smerovaní sa stanovili tri hlavné oblasti, na ktoré sa počas tohto funkčného obdobia zamerajú opatrenia Komisie:

  1. Lepší prístup k digitálnym tovarom a službám pre spotrebiteľov a podniky
  • Uľahčenie cezhraničného elektronického obchodu(najmä pre MSP) vďaka harmonizovaným pravidlám týkajúcim sa ochrany spotrebiteľov a spotrebiteľských zmlúv a efektívnejšiemu a cenovo dostupnejšiemu doručovaniu zásielok. V súčasnosti nakupuje online z inej krajiny EÚ len 15 % spotrebiteľov – čo nie je žiadne prekvapenie, keď poplatok za doručenie býva nakoniec vyšší ako skutočná cena výrobku.
  • Opatrenia proti geografickému blokovaniu: príliš veľa občanov EÚ nemôže využívať online služby, ktoré sú k dispozícii v iných krajinách EÚ, v mnohých prípadoch bezdôvodne; inokedy sú presmerovaní k miestnemu predajcovi, ktorý požaduje iné ceny. Takáto diskriminácia nemôže existovať na jednotnom trhu.
  • Modernizácia zákona o autorských právach má zabezpečiť správnu rovnováhu medzi záujmami tvorcov a záujmami používateľov a spotrebiteľov. Zlepší sa tým prístup ľudí ku kultúre a podporí sa aj kultúrna rozmanitosť a na druhej strane vzniknú nové obchodné príležitosti pre umelcov i tvorcov obsahu a zabezpečí sa lepšie presadzovanie ich práv.
  • Pre podporu cezhraničnej činnosti podnikov a najmä MSP je dôležitý aj zjednodušený režim DPH. Hlavný problém pre MSP predstavujú náklady a komplexnosť spojené s dodržiavaním zahraničných daňových predpisov. Náklady súvisiace s DPH vyplývajúce z rôznych požiadaviek sa odhadujú na 80 mld. EUR.
  1. Formovanie rámcových podmienok pre úspech digitálnych sietí a služieb
  • Všetky digitálne služby, aplikácie a obsahy potrebujú vysokorýchlostný internet a bezpečné siete – základ nových, inovačných digitálnych služieb. S cieľom podporiť investície do budovania infraštruktúr. Komisia preto preskúma súčasné pravidlá v oblasti telekomunikácií a médií, aby boli pripravené na riešenie nových problémov najmä v súvislosti s použitiami zo strany spotrebiteľov (napríklad zvyšujúci sa počet telefónnych hovorov cez internet) a s novými aktérmi v oblasti.
  • Rádiové frekvencie sú vzduch, ktorý internet potrebuje na dýchanie. Základným predpokladom je zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi. Pri zavádzaní najnovších technológií 4G došlo v Európe k podstatnému oneskoreniu, pretože neboli k dispozícii žiadne vhodné frekvencie. Rádiové frekvencie nekončia na hraniciach štátov: aby mohol vzniknúť skutočný jednotný trh s celoeurópskymi službami, frekvenčné spektrum sa musí riadiť na európskej úrovni.
  • Komisia bude skúmať rastúcu dôležitosť online platforiem (ako sú vyhľadávače, sociálne médiá, obchody s aplikáciami atď.) pre prosperujúcu ekonomiku využívajúcu internet. To zahŕňa aj skúmanie toho, akým spôsobom je možné posilniť dôveru v online služby vďaka väčšej transparentnosti, začleniť ich do online hodnotového reťazca a uľahčiť rýchle odstraňovanie nezákonných obsahov.
  • V súčasnosti má pri využívaní online služieb obavy 72 % používateľov internetu, pretože ich znepokojuje, že prezrádzajú príliš veľa osobných údajov. Rýchle prijatie nariadenia o ochrane údajov je rozhodujúcim predpokladom na vybudovanie väčšej dôvery v tejto oblasti.
  1. Vytvorenie európskej digitálnej ekonomiky a spoločnosti s dlhodobým rastovým potenciálom 
  • Priemysel je základným pilierom európskej ekonomiky – v odvetví priemyselnej výroby EÚ pôsobia 2 milióny podnikov, ktoré zabezpečujú 33 miliónov pracovných miest. Komisia chce podporiť všetky priemyselné odvetvia pri zavádzaní nových technológií a pri prechode na inteligentný priemyselný systém („Priemysel 4.0“).
  • Štandardy: zabezpečenie interoperability nových technológií je rozhodujúcim predpokladom pre zaistenie konkurencieschopnosti Európy; vývoj štandardov musí napredovať rýchlejšie.
  • Komisia okrem toho chce, aby priemysel a spoločnosť v plnej miere využívali výhody dátovej ekonomiky. Každú sekundu vzniká veľké množstvo údajov, ktoré vytvárajú ľudia alebo generujú zariadenia, napríklad senzory, ktoré zbierajú údaje o klíme, v satelitných snímkach, digitálnych fotografiách a videozáznamoch, záznamoch nákupných transakcií alebo signáloch GPS. Veľké dáta („big data“) majú obrovský finančný potenciál, vyvolávajú však mnohé otázky, od vlastníctva cez ochranu údajov až po štandardy.Treba ich riešiť, ak sa má potenciál veľkých dát naplno rozvinúť.
  • To isté platí pre stále viac využívaný cloud computing: podľa prognóz sa má podiel údajov uložených v cloude zvýšiť oproti 20 % z roku 2013 na 40 % v roku 2020. Zdieľané siete a zdroje síce môžu podporiť rast našej ekonomiky, ale potrebujú aj vhodný rámec, aby mohli byť úspešné a aby ich využívalo viac ľudí, podnikov, organizácií a poskytovateľov verejných služieb v celej Európe.
  • Európania by okrem toho mali vyťažiť maximum z interoperabilných elektronických služieb – od elektronickej verejnej správy po elektronické zdravotníctvo – a rozvíjať svoje digitálne zručnosti, aby využili možnosti internetu a zlepšili svoje šance zamestnať sa.

 

A ako je na tom Slovensko? pozrite si prezentáciu v power pointe.