Prišla jar a to je spravidla obdobie, keď bilancujeme a plánujeme úpravy v dome na nasledujúci rok. Ako ste sa doma cítili? Objavili sa plesne, trápil vás prievan na parapete alebo si pamätáte, že sa dom v lete prehrieval? Aby ste podobné problémy nemuseli riešiť aj tohto roku, pripravili sme pre vás špeciálny webový seriál Všetko, čo potrebujete vedieť o zateplení. V tejto časti sa dozviete, čo môže byť príčinou tvorby plesní v zateplenom interiéri, ako skontrolovať funkčnosť okien aj ako správne zatepliť podkrovie.
V III. časti nášho týždenného seriálu Všetko, čo potrebujete vedieť o zateplení sa dozviete:
• Prečo sa v dome tvorí vlhko a plesne, hoci je zateplený
• Ako sa vekom menia izolačné vlastnosti plastových okien
• Krokvy a podkrovie – ako zateplením nestratiť priestor
Každý majiteľ domu by mal vedieť, z čoho je postavený jeho dom. Materiál obvodových stien sa dá ľahko identifikovať pomocou sondy do muriva, určením historicky typických stavebných materiálov v danom období, alebo z projektovej dokumentácie, ktorú by podľa stavebného zákona mal mať každý vlastník stavby aktualizovanú.
Odporúčame, aby majiteľ nehnuteľnosti, ak plánuje zatepľovať, vždy najprv oslovil projektanta, ktorý mu navrhne príslušné tepelno technické opatrenia.
Zateplili (polystyrénom), no v dome majú vlhko a plesne, prečo?
Keď sa objaví zvýšená vlhkosť a po zateplení sa začnú tvoriť plesne, najčastejšie za to môžu – súčasne alebo samostatne – nasledujúce tri nedostatky.
Na základe nesprávneho návrhu projektanta (ak vôbec nejaký bol), došlo k poddimenzovaniu tepelnej izolácie či zanedbaniu detailov.
Častejšie je však dôvodom zlá realizácia, inštalácia kontaktného zatepľovacieho systému, ktorá je vysoko odbornou prácou, doslova chirurgiou stavebníctva. Vykonávať by ju mali skúsení, pedantní stavebníci so zmyslom pre detail, nad ktorými drží kontrolnú ruku kvalitný stavebný dozor.
Tretím najčastejším dôvodom je rozsiahla zmena okrajových podmienok v danom prostredí. Ak sa ráta so štandardným vnútorným prostredím rodinného domu, projektant na základe jeho podmienok posúdi povrchové teploty a nadimenzuje tepelnú izoláciu, aby vylúčil možnosť tvorby plesní a kondenzácie vodnej pary na povrchoch. Ak sa však dané prostredie veľmi odlíši od návrhu, môže k danému problému dôjsť.
Niektoré tepelnoizolačné materiály spomaľujú difúziu vodných pár/vlhkosti, teda laicky „sťažujú dýchanie“ konštrukcie. Najnižší faktor difúzneho odporu, v porovnaní so všetkými stavebnými materiálmi, má minerálna vlna – 1 až 3,5 (tehla – cca 5 až 7, EPS polystyrén cca 25).
Sú 30-ročné plastové okná stále funkčné?
Pred 30 rokmi sa vyrábali iné okná, iné boli rámy, sklá aj výplne. Súčiniteľ prechodu tepla okna (rámu/skla) bol okolo 2,5 W/(m2.K), teraz je to 1,0 W/(m2.K) pri dvojskle a len 0,5 W/(m2.K) pri trojskle.
Aj 30 rokov staré okenné konštrukcie sa už považujú za technicky zastaralé, po svojej životnosti. Zasklenie, pravdepodobne izolačné dvojsklo, už neobsahuje inertný/vzácny plyn (argón, kryptón), čo znamená, že jeho izolačná schopnosť je horšia. V prípade chladného počasia, ak je okno ešte prekryté záclonou alebo závesom, môžeme vo vnútri pociťovať sálanie chladného povrchu zasklenia, čo vnímame akoby cez okná “ťahalo”. Tesnenie starých okien už po takom čase nie je pružné, neprilieha k rámu okna a môže dochádzať k prúdeniu chladného vzduchu do interiéru. Pri niektorých starších plastových oknách sa tesnenie vyskytovalo len v jednej rovine okna, dnes sú to minimálne dve.
Ďalším problémom môžu byť aj deformované rámy, ktoré sa časom krútia alebo prehnú, čím nedochádza k dostatočnému prítlaku rámu okna a okenného krídla. Niekedy neboli plastové rámy ani dostatočne vystužené, oceľové výstuhy buď úplne absentovali, alebo boli značne poddimenzované. Takéto okná už nemajú problém len s tepelno-izolačnou funkciou, ale aj s hlukom.
Presnú príčinu nechcenej infiltrácie vzduchu do interiéru či úniku teplého vzduchu do exteriéru možno určiť diagnostikou. Podľa toho je možné staré okná sanovať, alebo v prípade veľkých deformácii rám úplne vymeniť. Treba však rátať s tým, že kvalitná obnova starých okien je finančne náročná, a nebude viesť k 100 % kvalitám, ktoré ponúkajú nové okná.
Krokvy a podkrovie. Ako zateplením nestratiť priestor?
V prípade, že je prierez krokiev (ich výška) nižšia ako je požadovaná hrúbka tepelnej izolácie, urobí sa pod krokvami rošt (drevený alebo SDK oceľové profily), ktorý bude slúžiť ako nosná konštrukcia pre ďalšiu vrstvu izolácie, a ako nosná konštrukcie pre podhľad. Je potrebné aplikovať všetky požadované funkčné vrstvy, teda parozábranu/parobrzdu smerom do interiéru (v závislosti od návrhu a výpočtu), paropriepustnú fóliu (poistná hydroizolácia) nad tepelnú izoláciu, prevetrávanú dutinu pre odvetranie strechy, atď. Do šikmej strechy odporúčame aplikovať aspoň 30 cm tepelnej izolácie.
Zateplenie krovu je možné aj z exteriéru, tzv. nadkrokvová izolácia. Nad úrovňou krokiev sa vytvorí dodatočná konštrukcia. Jednotliví výrobcovia majú vlastné konštrukčné riešenia alebo riešenie navrhne projektant.
Pamätajte, že žiadna strešná krytina sa nedá použiť aj ako tepelná izolácia.
