Čo sa nepáči Bruselu na praxi slovenských pôžičkových firiem a súdov

júl 31, 2013 PredajcoviaSpotrebitelia

belgicko holandsko brusel5

Na niektoré výhrady Európskej komisie už štát reagoval návrhom zmien, nápad, ako zmeniť prax súdov, vláda nemá.

1. Cez Obchodný zákonník

Pôžičkové firmy a banky sťažujú preverovanie férovosti zmluvných podmienok, keď sa v zmluve odvolajú na Obchodný zákonník.

„Napriek tomu, že dlžníci sú spotrebiteľmi, sú takéto zmluvy bežné. Spotrebitelia sa tak často cítia uväznení,“ píše Brusel.

Čo by sa malo zmeniť

Slovenská banková asociácia vysvetľuje, že niektoré úvery musia ísť cez Obchodný zákonník, podľa bankárov si momentálne dva zákony odporujú a štát by mal povedať, ktorý v skutočnosti platí pre zmluvy so spotrebiteľmi.

Štát chystá reformu občianskeho práva, ktorá by mala problém vyriešiť. Počíta aj so stanovením maximálnych úrokov za pôžičku či bankový úver.

2.Zaujatí rozhodcovia

Aby mohol spor s bankou či pôžičkovou firmou riešiť namiesto štátneho súdu súkromný, musí s tým spotrebiteľ dopredu a dobrovoľne súhlasiť.

Nesúhlas s riešením sporu cez rozhodcu nemôže byť dôvodom na zamietnutie úveru. Podľa Európskej komisie nie sú slovenskí rozhodcovia nestranní a prehliadajú práva spotrebiteľov.

Čo by sa malo zmeniť

O mesiac či dva by mal minister spravodlivosti ukázať zákon, ktorý oddelí spotrebiteľské arbitráže od obchodných.

Zákon o spotrebiteľských arbitrážach umožní napadnúť rozhodnutie súkromných sudcov aj z dôvodov, ktoré dnes zákon nepozná.

Výrazne sa má predĺžiť lehota, keď môže človek rozhodcovský nález napadnúť na štátnom súde. O všetkom bude musieť spotrebiteľa viackrát poučiť súd.

Spotrebiteľské spory budú môcť riešiť len vybrané arbitrážne súdy, ktoré budú za obchádzanie zákonov trestané.

3.Zbytočná komisia

Na ministerstve spravodlivosti je komisia, ktorá posudzuje férovosť spotrebiteľských zmlúv, no jej rozhodnutie nie je záväzné.

Zákazníci sa preto môžu stretávať v zmluvách s podmienkami, ktoré sú podľa úradníkov neférové. Takáto situácia je podľa Bruselu nepochopiteľná.

Európskej komisii chýba nástroj, ktorým by z trhu zmizli podmienky, ktorých férovosť bola spochybnená.

Čo by sa malo zmeniť

Napriek kritike ministerstvo vidí stále miesto na rozhodovanie komisie, no vzhľadom na to, že vykladanie zákonov majú v rukách súdy, nevidí priestor, ako by sa mohla zvýšiť právna záväznosť rozhodnutí komisie.

Na zlepšenie rozhodovania súdov chce ministerstvo pri reforme občianskeho práva zaviesť na Najvyššom súde SR veľký senát, ktorý bude môcť zjednotiť rôzne pohľady sudcov na rovnaký problém.

4.Povinnosť čítať zmluvy

Z trhu by mali zmiznúť nástroje, vďaka ktorým si pôžičkové firmy okrem úverovej zmluvy poisťujú splatenie dlhu nevyplnenou zmenkou, notárskou zápisnicou, vyhlásením o vzdaní sa mzdy či založením nehnuteľnosti aj pri drobných pôžičkách.

Navyše, keď súdom príde návrh na exekúciu, mali by samy automaticky preverovať, či sú úverové podmienky férové.

Čo by sa malo zmeniť

Či budú súdy automaticky posudzovať férovosť podmienok aj bez návrhu spotrebiteľa, ministerstvo jasne nehovorí.

Ako riešenie zatiaľ spomína, že preverovanie férovosti zmluvných podmienok bude môcť spotrebiteľ navrhnúť v osobitnom súdnom konaní, o čom bude poučený a štát dokonca na web zavesí pripravené formuláre, ktorými sa majú uľahčiť reakcie ľudí na takéto spory.

5.Presnejšie pravidlá

Na podnikateľov, ktorí sa dnes živia vymáhaním dlhov, neplatia pravidlá o posudzovaní agresívnych obchodných praktík.

Čo by sa malo zmeniť

Na zmene už pracuje ministerstvo hospodárstva, do mesiaca či dvoch ukáže zákon, ktorý upraví, že aj na vymáhačské firmy platia pravidlá, ktoré zakazujú agresívne obchodné praktiky. Nimi sú napríklad osobné návštevy doma či neustále vyvolávanie

Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/6887524/co-sa-nepaci-bruselu-na-praxi-slovenskych-pozickovych-firiem-a-sudov.html#ixzz2cW35Phbr