Pre spoločnosť Meta, ktorá stojí za sociálnymi sieťami Facebook a Instagram, nebol minulý týždeň veľmi pozitívny. V utorok súd v Novom Mexiku rozhodol, že musí zaplatiť pokutu 375 miliónov dolárov za porušenie zákona o nekalých obchodných praktikách a zlyhanie pri ochrane detí pred sexuálnymi predátormi a v stredu súd v Los Angeles uznal Metu a Google zodpovednými za závislosť a psychické problémy mladej používateľky, s povinnosťou zaplatiť jej spolu 6 miliónov dolárov. Končia sa časy neohrozeného vládnutia veľkých technologických spoločností? A dá sa proti týmto gigantom bojovať a brániť aj na Slovensku?
Meta nepresvedčila súd, že dostatočne chráni deti pred sexuálnym obťažovaním
Porota súdu v americkom štáte Nové Mexiko v utorok uložila spoločnosti Meta (Facebook, Instagram, Messenger, WhatsApp) povinnosť zaplatiť 375 miliónov dolárov po tom, čo ju uznala zodpovednou za úmyselné porušenie zákona o nekalých obchodných praktikách, ohrozovanie detí a zavádzanie verejnosti ohľadom bezpečnosti jej platforiem.
Generálny štátny zástupca Nového Mexika podal v roku 2023 žalobu na spoločnosť Meta v nadväznosti na utajenú operáciu, v rámci ktorej falošne vytvorený profil 13-ročného dievčaťa na sociálnych sieťach doslova zaplavili obrázky s ponukami sexuálnych predátorov. Tajné vyšetrovanie štátneho zástupcu na platformách spoločnosti Meta dokonca neskôr viedlo k trom zatknutiam.
Podľa vyjadrenia štátneho zástupcu vedenie spoločnosti Meta vedelo, že ich produkty škodia deťom, ignorovalo varovania vlastných zamestnancov a klamalo verejnosť. Svojim rozhodnutím sa tak porota pridala k rodinám, pedagógom a odborníkom na bezpečnosť detí.
Súdny proces však nekončí a v jeho druhej fáze, ktorá začne 4. mája 2026 už bez poroty, sudca rozhodne, či Meta spôsobila verejné poškodenie a či by mala financovať verejné programy na nápravu tvrdených škôd. Právnici štátu zároveň naliehajú, aby Meta zaviedla zmeny vo svojich aplikáciách a prevádzke, vrátane zavedenia účinného overovania veku, odstránenia predátorov z platformy a ochrany maloletých pred šifrovanou komunikáciou, ktorá chráni páchateľov.
Žaloba v Novom Mexiku, ktorá nasledovala po 42 koordinovaných právnych akciách proti spoločnosti Meta, je prvá, v ktorej už padlo rozhodnutie a môže sa stať inšpiráciou pre rozhodovanie aj v ďalších amerických štátoch. V ostatných žalobách štátni zástupcovia tvrdia, že Facebook a Instagram sa priamo zameriavali na deti a teenagerov a vyvolávali u nich závislosť.
Instagram a YouTube podľa súdu spôsobili vznik závislosti na sociálnych médiách
V ďalšom prípade, v ktorom Meta minulú stredu prehrala súdny spor na Najvyššom súde v Los Angeles, dnes už 20-ročná Kalifornčanka Kaley a jej matka žalovali spoločnosti Meta, Google (prevádzkujúci YouTube), Snap a TikTok, že ju ako dieťa zámerne navádzali a spôsobili u nej vznik úzkostí, telesnú dysmorfiu a samovražedné myšlienky.
Kaley pred súdom opísala, ako jej závislosť naďalej narušuje dospelý život, cíti sa nútená utekať z práce, aby mohla tráviť dlhé hodiny pokusmi o úpravu svojho vzhľadu pomocou filtrov.
Súd posudzoval aj interné dokumenty spoločnosti Meta, ktoré ukázali, ako sa spoločnosť rozhodla povoliť „kozmetické“ filtre na zmenu vzhľadu používateľa, hoci samotní jej zamestnanci a 18 odborníkov vyjadrilo obavy, že by mohli byť škodlivé.
Porota uznala spoločnosti Meta a Google zodpovednými za úmyselné zavedenie dizajnových prvkov, ktoré prispeli k psychickej ujme žalobkyne, ktorá tvrdí, že sa stala závislou na aplikáciách sociálnych médií, keď bola ešte neplnoletá. Kaley začala používať YouTube už vo veku 6 rokov a Instagram ako 9-ročná. Počas súdneho procesu porota dospela k záveru, že Meta a Google boli nedbanlivé pri navrhovaní svojich platforiem, vedeli, že ich dizajn je nebezpečný, no neupozornili na tieto riziká a spôsobili žalobkyni ujmu.
Celkovo porotcovia uložili Mete žalobkyni zaplatiť 4,2 milióna a Google 1,8 milióna dolárov. Snap a TikTok sa rozhodli súdnemu sporu vyhnúť a uzavreli so žalobkyňou mimosúdnu dohodu ešte pred začatím súdneho konania.
Zistenia v tomto procese tak potvrdzujú novú právnu teóriu, že sociálne médiá alebo aplikácie môžu spôsobiť osobnú ujmu. Pravdepodobne to bude mať vplyv na podobné žaloby, ktorých bolo doteraz v USA podaných viac ako 1500, čo by mohlo vystaviť technologických gigantov ďalším finančným škodám a prinútiť ich zmeniť ich produkty.
Nastal bod zlomu v akceptovaní fungovania sociálnych médií?
Napriek tomu, že Meta aj Google prevádzkujúci YouTube oznámili, že sa proti rozsudkom odvolajú, tieto rozhodnutia už teraz predstavujú kľúčový moment pre rodiny a aktivistov, ktorí roky volajú po zavedení prísnejších bezpečnostných opatrení pre sociálne siete. Rodičia, ktorí tvrdia, že ich deti utrpeli ujmu alebo zomreli v dôsledku používania sociálnych médií, pricestovali na súdne konanie do Los Angeles z celej krajiny. Mnohí z týchto rodičov dúfajú, že toto rozhodnutie inšpiruje Kongres k prijatiu komplexnejšej legislatívy v oblasti online bezpečnosti.
Tieto prípady proti digitálnym obrom pripomínajú procesy proti veľkým tabakovým spoločnostiam z minulého storočia, keď Philip Morris a R.J. Reynolds obvinili z utajovania informácií o škodlivosti cigariet. Spoločnosti dosiahli v roku 1998 rámcovú dohodu v hodnote 206 miliárd dolárov s viac ako 40 štátmi, ktorá viedla k zastaveniu marketingu zameraného na maloletých. Následne došlo k prísnym tabakovým reguláciám a poklesu fajčenia.
Prípad Kaley v Los Angeles je kľúčový aj preto, že presadzuje novú právnu teóriu, že aj softvérový produkt ako je aplikácia sociálnych médií môže byť chybný a spôsobiť osobnú ujmu.
Doteraz technologické platformy chránil § 230 amerického zákona o slušnosti v komunikácii (Communications Decency Act), ktorý ich oslobodzuje od zodpovednosti za zverejnený obsah. Rozsudok v Los Angeles však zistil zodpovednosť platformy, nie jej obsahu. Uznal tak škodlivé vytvorenie závislosti na samotnej platforme, nie na obsahu, ktorý sa na nej nachádza.
Ochrana používateľov sociálnych médií na Slovensku
Používateľom sociálnych sietí na Slovensku už viac ako dva roky zabezpečuje automatickú ochranu Akt o digitálnych službách, teda Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES. Toto nariadenie je priamo aplikovateľné na všetkých prevádzkovateľov online platforiem v Európskej únii a teda aj v Slovenskej republike.
Vďaka Aktu o digitálnych službách veľmi veľké online platformy ako Facebook, Instagram či YouTube na území EÚ podliehajú prísnej priamej kontrole Európskej komisie, ktorá už stihla uložiť 120 miliónovú pokutu platforme X, kvôli podozreniu z návykového dizajnu vyšetruje platformu TikTok, a kontroluje aj online trhoviská ako Shein či Amazon.
Okrem toho však spomínané nariadenie dáva právo aj každému jednotlivcovi požadovať náhradu v súvislosti s akoukoľvek škodou alebo stratou, ktorú utrpel v dôsledku toho, že online platformy porušili svoje povinnosti. Medzi tie patrí napríklad ochrana maloletých v online priestore, odstraňovanie nezákonného obsahu uverejneného na platforme či transparentnosť pri reklamách a odporúčacích systémoch.
Slovenskí používatelia online platforiem sa od júla 2023 tiež môžu proti porušeniam práv zo brániť aj spoločne vďaka zákonu o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Ten umožňuje pri rovnakých prípadoch porušenia bojovať proti veľkým gigantom spoločne prostredníctvom oprávnenej osoby.
– – –
Ilustračné foto: <www.freepik.com>
