Televízie nerobia, čo majú, tvrdia zrakovo a sluchovo postihnutí

január 8, 2012 PacientiSOS

Búranie bariér na papieri, ale nie v skutočnosti. Tak vnímajú zrakovo a sluchovo postihnutí povinnosť televízií vysielať časť programov s titulkami, v posunkovej reči a s hlasovým komentárom. 

Hoci už štyri roky zákon presne hovorí, koľko programov pre takto postihnutých ľudí majú televízie vysielať, Rada pre vysielanie a retransmisiu má pochybnosti o jeho dodržiavaní. Momentálne vedie voči vysielateľom štyri správne konania, dve voči RTVS a dve voči spoločnosti Markíza – Slovakia, s. r. o. Rozhodnúť má už v utorok 10. januára.

Televízie tvrdia, že úpravu plnia, zrakovo a sluchovo postihnutí ich slová spochybňujú. Podľa PR manažérky Miroslavy Labašovej televízia Markíza a stanica Doma vysielajú pre zrakovo a sluchovo postihnutých od apríla 2011 tak, ako to stanovuje zákon. “Na rozdiel od iných televízií vysiela TV Markíza skryté titulky pri tých najsledovanejších programoch, a to aj napriek tomu, že ich výroba je oveľa náročnejšia,” hovorí.

Verejnoprávna RTVS vysiela so skrytými titulkami napríklad Správy STV, Reportéri, Fidlibum či Família. “Percentá plníme,” tvrdí aj hovorca RTVS Richard Šümeghy.

Predstavitelia asociácií zrakovo a sluchovo postihnutých sú však presvedčení, že televízie zákon nedodržiavajú. Hlasový komentár podľa predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Branislava Mamojku chýba. “Nie je nám známe žiadne takéto vysielanie. Na našom trhu nie sú ani koncové zariadenia, televízne prijímače a hovoriace set-top-boxy, ktoré by umožňovali samostatný príjem komentovaného vysielania a obsluhu digitálnych koncových zariadení,” povedal Mamojka. Napriek tomu hovorca RTVS trvá na tom, že verejnoprávna televízia zákonom stanovených 20 percent hlasovo komentovaných programov od septembra vysiela.

Sledovať komentované filmy však nevidiacim a slabozrakým zatiaľ umožňujú prevažne DVD. “Treba riešiť dostupnosť vhodných koncových zariadení na našom trhu a výrobu alebo objednávanie výroby komentovaných audiovíznych diel vysielateľmi, aby mali čo vysielať,” myslí si Mamojka.

Aj sluchovo postihnutí vnímajú zákonnú úpravu ako nedostatočnú. Aby sa situácia zmenila, plánujú zostaviť masmediálnu komisiu zloženú z občanov so sluchovým postihnutím a z odborníkov. “Pokiaľ ide o vysielanie v posunkovej reči, situácia je doslova tragická. Okrem správ na Dvojke máme možnosť sledovať tlmočenú reláciu len výnimočne. Pre nepočujúcich je to ako otvorenie dverí do iného sveta, v ktorom rozumejú, čo sa práve na obrazovke deje,” hovorí prezident Asociácie organizácií sluchovo postihnutých Ľuboslav Ferko.

Televízie musia všetky takto vysielané programy označiť priamo pri ich vysielaní, v oznámení o ňom aj v prehľadoch programov. Podľa Ferka označenia často chýbajú. “Máme overené, že až po vzájomných rozhovoroch medzi sebou sluchovo postihnutí zistili, že program má skryté titulky, takže ho sledovali zhruba od polovice,” povedal.

Odborníci predpokladajú, že situácia sa v blízkej budúcnosti výrazne nezlepší. “Keďže z doterajšieho monitoringu Rady pre vysielanie a retransmisiu vyplýva, že televízie asi nedodržujú ani zákonom stanovené podiely, nepredpokladáme, že by sa chystali v blízkej budúcnosti zabezpečovať programy s multimodálnym prístupom nad rámec povinností vyplývajúcich zo zákona,” myslí si predseda Rady Miloš Mistrík.

Ak sa potvrdí, že vysielatelia nedodržali stanovený podiel programov s multimodálnym prístupom, ako sankcia im hrozí najskôr upozornenie na porušenie zákona, v prípade opakovaného porušenia pokuta vo výške od 3 319 do 66 387 eur.

Čítajte viac: http://spravy.pravda.sk/televizie-nerobia-co-maju-tvrdia-zrakovo-a-sluchovo-postihnuti-pw3-/sk_domace.asp?c=A120108_143830_sk_domace_p23#ixzz1ix929oKK