Prekvapil vás zamestnávateľ zrážkami zo mzdy? Máte pochybnosti o správnosti tohto postupu, a neviete ako sa brániť? Máte niekoľko možností ako postupovať…
Zrážky zo mzdy rozdeľujeme na zákonné, exekučné a ostatné.
Zákonnými zrážkami zo mzdy sú napríklad poistné na sociálne poistenie, preddavky poistného, nedoplatky z ročného zúčtovania preddavkov, príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie či preddavky na dane. Exekučné zrážky zo mzdy vykonáva súdny exekútor na základe príkazu na začatie exekúcie a následne príkazu na vykonanie exekúcie.
Medzi ostatné zrážky zo mzdy, ktoré spotrebitelia namietajú najčastejšie namietajú, patria zrážky zo mzdy realizované na základe Dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorú ako zabezpečovací prostriedok často využívajú banky, nebankovky či inkasné spoločnosti na zabezpečenie svojich pohľadávok zo spotrebiteľských úverov. Medzi najčastejšie úvery, ktoré sa riadia zákonom o spotrebiteľských úveroch, patria spotrebiteľské úvery bánk, kreditné karty, povolené prečerpania, leasingy a úvery od nebankoviek.
Pri spotrebiteľskom úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu so zvýšenou právnou ochranou pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Ak zamestnanec uzatvoril ako dlžník s veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, aj Dohoda o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľskou zmluvou.
Zamestnávateľ nemusí skúmať oprávnenosť zrážok zo mzdy ani výšku dlhu
Zamestnávateľ nie je povinný skúmať platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ani výšku dlhu, ktorý sa má týmito zrážkami uspokojiť. V zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. veriteľovi teda stačí, aby zamestnávateľovi zaslal výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy spolu s uzatvorenou Dohodou o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy môže byť zamestnávateľovi doručená vo forme dohody uzatvorenej na samostatnej listine alebo ako súčasť zmluvy o úvere. Keďže v zmysle aktuálnej legislatívy zamestnávateľ neskúma platnosť dohody či opodstatnenosť a výšku nároku, je na zamestnancovi (spotrebiteľovi), aby sa v prípade pochybností o platnosti tejto dohody alebo opodstatnenosti vykonávaných zrážok domáhal ochrany súdnou cestou.
Všeobecné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu definuje § 37 ods. 1 Občianskeho zákona. Tento úkon musí byť urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne, a to pod následkom neplatnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať označenie veriteľa a dlžníka, označenie pohľadávky, o ktorú ide, aj výšku dohodnutých zrážok.
Úverové zmluvy môžu byť bezúročné a pohľadávky z nich dávno premlčané
Ak o platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy máte pochybnosti, podajte na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa budete domáhať, aby súd nariadil veriteľovi zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy, ak sú na to zákonné dôvody. Súd rozhodne do 30 dní odo dňa podania návrhu na neodkladné opatrenie.
Po nariadení neodkladného opatrenia súdom je zamestnávateľ povinný zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy až do právoplatného ukončenia súdneho konania vo veci samej.
Obdobne môžete postupovať aj v prípade, že zamestnávateľ vám zráža zo mzdy, hoci ste svoj záväzok z úverovej zmluvy voči veriteľovi už uhradili. Vtedy treba skontrolovať, či samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá s bankou alebo nebankovou spoločnosťou, spĺňa náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluva nespĺňa náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, veriteľ má nárok len na vrátenie istiny, teda sumy, ktorú dlžníkovi poskytol, bez ďalších zmluvných úrokov a poplatkov.
V prípade zrážok zo mzdy si tiež vždy preverte, či vaša pohľadávka už nie je premlčaná. Stáva sa, že veritelia využívajú zrážky zo mzdy práve pri premlčaných pohľadávkach, pretože vedia, že na súde by, na základe námietky premlčania, neuspeli. Zamestnanec (spotrebiteľ) sa však môže brániť súdnou cestou a podrobiť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole.
Premlčanie pohľadávky pri spotrebiteľských úveroch upravuje Občiansky zákonník, § 101 uvádza: „Ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ Kedy mohol veriteľ prvýkrát vykonať svoje právo sa posudzuje podľa splatnosti dlhu. Deň, kedy mohol veriteľ vykonať svoje právo po prvýkrát, je deň nasledujúci po splatnosti dlhu.
