Začala nová vykurovacia sezóna a po prvýkrát sa v bytových domoch na Slovensku použije nový výpočet. Mal by byť výhodnejší pre domácnosti s vyššou spotrebou, krajné či rohové byty a byty, ktoré nedobrovoľne vykurujú aj susedov, ktorí majú svoje radiátory účelovo vypnuté. Ako sa menia pravidlá rozpočítavania nákladov za teplo od 1.1.2023 sme sa opýtali Mgr. Michala Kundratu, odborníka na energie v domácnostiach a bytových domoch zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.
Ako sa vlastne meria spotreba tepla v bytoch?
Väčšina bytov na Slovensku, vyše 1,5 milióna, má centrálne kúrenie v bytovom dome z vlastnej kotolne, alebo z centrálneho zdroja tepla z kotolne pre viac bytových domov, resp. pre celé sídlisko. Teplo sa však nemieria priamo, používajú sa na to pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov (PRVN), ktoré ľudovo voláme „merače tepla“. Ide o malé zariadenie umiestnené v hornej časti radiátora.
Znamená to teda, že koľko mi tento „merač“ nameria, toľko zaplatím?
Bytový dom je potrebné posudzovať ako jednu stavbu, celok. Ak v byte vôbec nekúrime, s vypnutými radiátormi z vykurovacej sústavy neodoberáme žiadne teplo, a merač nameria 0 dielikov. Teplota v byte však ani počas tuhej zimy neklesne pod 16-19 oC, pretože teplo odoberáme od susedov. Preto sa náklady na teplo v bytoch delia na dve zložky – základnú (ZZ) a spotrebnú (SZ). Základná zložka sa určuje podľa veľkosti bytu (m2), spotrebná zložka podľa nameranej hodnoty na meradle na radiátore.
Aký je pomer základnej a spotrebnej zložky?
Je to rôzne. Vyhláška 240/2016 Z.z. určovala, že základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov za množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak. Doteraz sa teda odporúčal pomer 60 % základná zložka a 40 % spotrebná zložka, no mnoho bytových domov sa rozhodlo ZZ zložku nastaviť pod 40 %. Extrémom sú bytové domy, kde mali základnú zložku ešte nižšiu, či dokonca 0 %.
Používate minulý čas. V čom bol ten „extrém“?
Uvediem príklad z roku 2022. Dva rovnako veľké byty mali extrémne rôzne náklady na vykurovanie, hoci oba majú rovnakú výmeru 72 m2. V byte A býva mladá rodina s dvoma deťmi, byt vykurujú na cca 22–23oC. Byt B je neobývaný (napríklad investičný či zdedený byt) a termostatické hlavice má nastavené na stupeň 1 po celý rok. V byte B napriek tomu neklesla teplota počas celej vykurovacej sezóny pod 18 oC (o 4 oC menej ako v byte A). Pomer ZZ a SZ mali v tomto bytovom dome nastavený na 20 % ZZ a 80 % SZ. Preto boli náklady bytu B za vykurovanie za rok 2022 len 84 eur, no v byte A takmer desaťnásobok – 820 eur. Práve takéto nespravodlivé situácie, na ktoré kompetentných opakovane upozorňovalo aj naše združenie, viedli k zmene legislatívy. Od 1.1.2023 platí vyhláška 503/2022 Z.z., ktorá stanovuje základnú zložku minimálne na úrovni 30 % a zároveň určuje, že byt s najvyššími nákladmi na teplo môže platiť maximálne 2,5 násobok nákladov bytu s najnižšími nákladmi. Ak to tak nie je, musí sa zmeniť podiel ZZ a náklady sa musia rozpočítať znova.
Ako sa vypočítajú náklady pri rôzne veľkých bytoch v jednom bytovom dome?
Náklady sa prepočítajú ako tzv. špecifický náklad na teplo. Prepočíta sa, aké boli náklady na teplo na 1 m2 bytu a porovná sa byt, ktorá má najvyššie náklady na 1 m2 s bytom, ktorého náklady na M2 sú naopak najnižšie. Ak je podiel týchto dvoch bytov nižší ako 2,5, ZZ a SZ ostávajú nezmenené a náklady na teplo sa rozpočítavajú podľa nich. Ak však bude tento podiel väčší ako 2,5, správca bytového domu pri rozpočítavaní tepla automaticky upraví pomer ZZ a SZ tak, aby sa podiel rovnal alebo bol nižší ako 2,5.
Môžeme uviesť konkrétny príklad…
Je dôležité mať na pamäti, že náklady na teplo za rok 2023 budú známe až na budúci rok, keď dostaneme ročné zúčtovanie. Urobili sme však niekoľko simulácií na konkrétne bytové domy za rok 2022. Napríklad bytový dom so 100 bytmi mal pomer rozdeľovania nákladov na vykurovanie v roku 2022 nastavený na 30 % ZZ a 70 % SZ. Po prepočítaní nám vyšlo, že byt A mal náklady na 1 m2 1,89 eur, kým byt B mal náklady na 1 m2 13,94 eur, čo predstavuje podiel P = 7,38. A to už je v rozpore s novou vyhláškou, ktorá platí od 1.1.2023. V tomto prípade by sa pomer rozpočítavania musel upraviť na 65 % ZZ a 35% SZ. Náklady na 1 m2 by potom pre byt A boli na úrovni 4,10 eur a pre byt B na úrovni 10,10 eur za 1 m2. To znamená, že byt, ktorý doteraz platil za teplo extrémne málo, po novom zaplatí 2-krát toľko, za predpokladu rovnakej spotreby domu a bytu. A byt, ktorý platil naopak veľa, bude platiť menej. Tento systém je spravodlivejší najmä k bytom, v ktorých sa aktívne býva.
Majú sa majitelia bytov tejto zmeny obávať? Koľkých spotrebiteľov sa to vlastne týka?
Nový systém je určite spravodlivejší, a negatívne sa dotkne hlavne neobývaných bytov, poloprázdnych bytov a bytov, kde sa na kúrení extrémne šetrí. Predpokladá sa, že správcovia budú musieť meniť prepočet medzi ZZ a SZ v prípade asi 45–55 % bytových domov. A v takýchto bytových domoch sa zmena rozpočítavania nákladov výraznejšie dotkne cca 25 až 35 % majiteľov bytov.
Sú na túto zmenu domácnosti pripravené?
Ako kde. Mnohé správcovské spoločnosti už v lete prepočítali, ako sa táto vyhláška dotkne ich zákazníkov a podla toho im už upravili zálohové platby za teplo. No väčšina tak stále neurobila, a tak budú mnohé domácnosti v máji 2024 pri vyúčtovaní nepríjemne prekvapené. Odporúčame preto preventívne vopred majiteľov bytov o tejto zmene informovať, aby sme predišli nespokojným reakciám a znížili počet reklamácií. Správcovia bytových domov by mali urobiť informatívny prepočet nákladov za teplo podľa novej vyhlášky spätne za rok 2022 a čo najskôr jasne upozorniť na zmeny najmä spotrebiteľov, ktorých sa to dotkne výrazne negatívne. Tam, kde tak ešte neurobili, spotrebiteľom odporúčame obrátiť sa na ich správcovské spoločnosti a žiadať vysvetlenie.
– – –
Ilustračné foto: freepic.com
