Väčšina spotrebiteľov v EÚ si vie predstaviť stravovať sa udržateľnejšie, no čelí prekážkam

Väčšina spotrebiteľov v EÚ si vie predstaviť stravovať sa udržateľnejšie, no čelí prekážkam

Koľko pozornosti venujete pri výbere potravín ich vplyvu na životné prostredie? Ste ochotní znížiť spotrebu červeného mäsa? Robí vaša vláda dosť opatrení na podporu a propagáciu udržateľných potravín? Tieto i ďalšie otázky sa Európanov z 11 krajín opýtali spotrebiteľské združenia v prieskume koordinovanom Európskou spotrebiteľskou organizáciou BEUC1, výsledky ktorého dnes spoločne zverejnili v Správe o vzťahu spotrebiteľov k udržateľnému spôsobu stravovania, len dva týždne po tom, ako Európska komisia predstavila svoju Stratégiu na vytvorenie zdravého a udržateľného potravinového systému.

Väčšina spotrebiteľov v Európe je ochotná zmeniť svoje stravovacie návyky, potrebujú však väčší výber ľahko dostupných udržateľných potravín (vrátane správne zvolenej cenovej politiky, kvalitných informácií a širokej ponuky udržateľných možností).

Pandémia COVID-19 rýchlo mení aj spôsob, akým vnímame potraviny2. Náš prieskum, ktorý prebiehal niekoľko mesiacov pred vypuknutím pandémie, ukazuje, že už vtedy sa spotrebitelia prikláňali k voľbe udržateľných potravín. Hoci je dnes ťažké predvídať, či trendy ako preferencia domácej kuchyne alebo zvýšený záujem o potraviny z lokálnych zdrojov pretrvajú aj naďalej, tvorcovia politík by na ne mali prihliadať v oblastiach, kde môžu prispieť k tvorbe pružného a trvalo udržateľného potravinového systému.

Práve potraviny v najväčšej miere tvoria environmentálny dopad spotreby domácností v EÚ, po nich nasleduje bývanie (najmä vykurovanie domácností) a mobilita (najmä používanie automobilov)3.

Hlavné zistenia prieskumu:

Vnímanie problému: Spotrebitelia majú tendenciu podceňovať vplyv vlastných stravovacích návykov na životné prostredie, no väčšina si vplyv svojich stravovacích návykov na životné prostredie vo všeobecnosti uvedomuje.

Ochota zmeniť sa: Dve tretiny spotrebiteľov sú pripravení zmeniť svoje stravovacie návyky kvôli ochrane životného prostredia.

Bariéry: Cena, nedostatočné povedomie, nejasné informácie a obmedzený výber udržateľných potravín sú hlavnými dôvodmi, ktoré väčšina spotrebiteľov uvádza ako dôvody, ktoré im bránia stravovať sa udržateľnejším spôsobom.

Mäso: Viac ako 40% spotrebiteľov tvrdí, že buď prestali jesť červené mäso alebo znížili množstvo jeho spotreby z environmentálnych dôvodov. Hoci spotrebitelia nemajú veľkú chuť konzumovať hmyz či náhrady mäsa vyvinuté v laboratóriách ako alternatívne zdroje bielkovín, vegetariánske „hamburgery“ a tradičné vegetariánske jedlá (napr. strukoviny) naopak akceptujú oveľa ochotnejšie.

Úloha národných vlád: Len 16% opýtaných spotrebiteľov má pocit, že ich vláda robí dosť pre to, aby podporila udržateľnosť potravín na úrovni výroby a spotreby.

Monique Goyens, generálna riaditeľka BEUC, uviedla: „Náš prieskum ukazuje, že väčšina spotrebiteľov je ochotná zmeniť svoje stravovacie návyky, no nie je to ľahká úloha. Aby sa trvalo udržateľné potraviny stali jasnou „číslo 1“ voľbou pre spotrebiteľov, je potrebné zaviesť zmeny na niekoľkých úrovniach. Spotrebitelia majú záujem o spoľahlivé informácie na etiketách potravín a väčší výber udržateľných potravinových produktov na pultoch potravín. Ako spotrebitelia však svoje stravovacie návyky dokážeme meniť najmä na základe odporúčaní odborníkov. Regulačné orgány, výrobcovia potravín i maloobchodníci by mali preto zohrávať kľúčovú úlohu v procesoch vhodnej úpravy cien, prezentácie produktov a všetkých ostatných faktorov, ktoré nás ovplyvňujú, aby sme si vybrali udržateľnú potravinu namiesto inej.“

Cena je najvýznamnejšou prekážkou trvalo udržateľného stravovania v takmer všetkých krajinách. Je kľúčovou úlohou najmä národných vlád a spotrebiteľských združení, aby primäli spotrebiteľov uvedomiť si, že udržateľné stravovanie nemusí nevyhnutne stáť vždy viac peňazí. Súčasne je však nutné zmeniť stravovacie návyky, ako napríklad znížiť spotrebu mäsa, produkovať menej odpadu či namiesto vody v plastových fľašiach piť vodu z vodovodu.

Pre mnohých spotrebiteľov je ťažké znížiť množstvo konzumácie červeného mäsa, hoci jeho spotreba v Európe výrazne prekračuje množstvo odporúčané pre zachovanie zdravia ľudí a planéty. Väčšina spotrebiteľov však zároveň nemá nič proti konzumácii väčšieho množstva šošovice, fazule a iných strukovín ako alternatívy živočíšnych bielkovín. Európska komisia, žiaľ, pri nedávnom zverejnení stratégie pre udržateľné potraviny (Farm to Fork for sustainable food4) zmeškala šancu zastaviť financovanie kampaní, ktoré spotrebu mäsa naopak stimulujú. Finančné zdroje EÚ by sa skôr mali použiť na propagáciu potravín a stravovacích návykov, ktorých konzumácia nášmu zdraviu i planéte neškodí.

Viac:

Executive summary and main recommendations, June 2020 (2 pages)

Full report, One bite at a time – Consumers and the transition to sustainable food, June 2020, (40 pages)

Infographic, Consumers and the transition to sustainable food – 10 takeaways, June 2020

————————————————————————————————————

1 Rakúsko (Arbeiterkammer), Belgicko (Test Achats/Test Aankoop), Nemecko (vzbv), Grécko (Ekpizo, KEPKA), Taliansko (Altroconsumo), Litva (Lietuvos vartotojų organizacejų aljansas), Holandsko (Consumentenbond), Portugalsko (DECO), Slovensko (Spoločnosť ochrany spotrebiteľov), Slovinsko (Zveza Potrošnikov Slovenije), Španielsko (OCU). Prieskum sa uskutočnil v období október-november 2019 na reprezentatívnej vzorke viac ako 11 000 spotrebiteľov.

2 Podľa prieskumu uskutočneného v 11 krajinách sveta, vrátane Rakúska, Belgicka, Francúzska, Grécka, Írska a Holandska, spotrebitelia počas karantény nakupovali viac ovocia a zeleniny a počas koronarízy sa stravovali zdravšie.

3 European Commission Joint Research Centre, Indicators and assessment of the environmental impact of EU consumption, 2019. 

4 V období 2016 – 2019, 24% EU rozpočtu na propagáciu poľnohospodárskych politík  sa  použilo na kampane propagujúce mäso a mäsové výrobky. Plány zastaviť stimuláciu produkcie a konzumácie mäsa, ktoré boli súčasťou skorších májových návrhov EU stratégie (EU Farm to Fork Strategy) z finálnej verzie vypustili.

Zdieľaj tento článok