Európska smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti

máj 20, 2011 Pacienti

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti je spolu s platným nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia právnym nástrojom upravujúcim práva a povinnosti migrujúcich subjektov zúčastnených na poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Smernica bola publikovaná v Úradnom vestníku EÚ čiastka L88 dňa 4.4.2011 a nadobudla účinnosť dňa 24.4.2011.

Na rozdiel od nariadenia, ktoré je priamo vykonateľné a nadradené národnej legislatíve, smernica musí  byť  zapracovaná  do  právnych  predpisov  Slovenskej  republiky(ďalej  len  „SR“)  tak,  aby  sa dosiahol súlad národnej legislatívy členského štátu so smernicou  do 25.10.2013.

Predmet:

Pôsobnosť   smernice   je   možné   rozdeliť   na   dve   základné   oblasti:   nárok   a refundácia   na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť a spolupráca  štátov  v zdravotnej starostlivosti.

Smernica  zakladá  právo  pacientov  na  bezpečné  a kvalitné  ošetrenie  za  vnútornými  hranicami členského štátu i na zodpovedajúcu  úhradu vynaložených nákladov. Zároveň garantuje zachovanie právomocí členského štátu  v oblasti organizácie a poskytovania zdravotnej starostlivosti.

S pacientmi migrujúcimi za poskytnutím zdravotnej starostlivosti do iného členského štátu EÚ sa bude zaobchádzať rovnako ako s občanmi krajiny, v ktorej sú ošetrovaní.

Cieľom  smernice  je  zefektívniť    spoluprácu  jednotlivých  vnútroštátnych  zdravotníckych  orgánov a výmenu informácií o kvalitatívnych a bezpečnostných normách v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Podporuje sa rozvoj tzv. európskych referenčných sietí, v rámci ktorých sa prepájajú špecializované odborné   centrá   v Európe   z dôvodu   výmeny   postupov   týkajúcich   sa  poskytovania   zdravotnej starostlivosti.

Základné princípy:

1. Na pacientov  vyžadujúcich  poskytovanie  zdravotnej  starostlivosti    sa počas  dočasného  pobytu v inom členskom štáte EÚ bude naďalej vzťahovať súbor nariadení o sociálnom zabezpečení. Platí duálne  uplatňovanie  nariadenia  –  vždy  sa  skúma,  či  sú  pri  pacientovi  splnené  podmienky  pre uplatnenie nariadenia. Ak sa zistí, že sú splnené, uplatní sa nariadenie so svojimi postupmi, okrem prípadov,  ak  pacient  vyslovene  trvá  na  poskytnutí  zdravotnej  starostlivosti   podľa  ustanovení smernice. V prípade, že sa uplatní smernica, členský štát EÚ je povinný zachovávať nediskrimináciu zahraničného pacienta vo všetkých oblastiach ( čl. 2, 4, 7 smernice).

2.   Ambulantná   zdravotná   starostlivosť         (bez  ohľadu   na  charakter   poskytovateľa   zdravotnej starostlivosti     –     verejný,     súkromný,     zmluvný,     nezmluvný)     sa     poskytuje     pacientovi     bez predchádzajúceho  súhlasu  príslušnej  inštitúcie  pacienta  v príslušnom  štáte a následne  po úhrade nákladov  za jej poskytnutie  pacientom,   si možno žiadať ich refundáciu v príslušnom  štáte. Cena poskytnutej zdravotnej starostlivosti  musí byť nediskriminačná vo vzťahu k zahraničným pacientom a členský  štát EÚ musí vytvoriť  transparentný  mechanizmus  na výpočet  nákladov  za poskytnutú cezhraničnú  zdravotnú  starostlivosť.  Pacientom  bude  uhradená  rovnaká  suma,  ktorá  by  bola uhradená za rovnaký druh zdravotnej starostlivosti v príslušnom štáte ( čl. 7 smernice).

3.   Príslušný   členský   štát  EÚ  môže   zaviesť   systém   tzv.  predchádzajúceho   povolenia   (súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti) v prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá :

a) podlieha požiadavkám plánovania súvisiacim s cieľom zabezpečiť dostatočnú a trvalú dostupnosť vyváženého  rozsahu vysoko kvalitného ošetrenia v príslušnom  členskom štáte alebo požiadavkám kontroly  nákladov  a zabránenia  v čo najväčšej  možnej  miere  akémukoľvek  plytvaniu  finančnými, technickými a ľudskými zdrojmi a :

i) zahŕňa hospitalizáciu dotknutého pacienta minimálne počas jednej noci alebo

ii)  vyžaduje   si  použitie  vysoko  špecializovanej   a nákladnej   zdravotníckej   infraštruktúry   alebo medicínskeho vybavenia

b) zahŕňa formy liečby, ktoré predstavujú osobitné riziko pre pacienta alebo obyvateľstvo, alebo c) je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý by mohol, na základe individuálneho posúdenia daného prípadu vyvolávať závažné a konkrétne obavy, pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť starostlivosti, s výnimkou zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy EÚ zaručujúce minimálnu úroveň bezpečnosti a kvality v členských štátoch EÚ ( čl. 8 smernice).

4.   Súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti možno odmietnuť, ak by pre pacienta alebo obyvateľstvo znamenala riziko, prípadne by poskytovateľ zdravotnej starostlivosti  vyvolával obavy pokiaľ ide o dodržiavanie noriem pre kvalitu starostlivosti a bezpečnosť pacienta, príp. je možné túto starostlivosť poskytnúť na území príslušného štátu v lehote, ktorá je lekársky opodstatnená, zohľadňujúc jeho zdravotný stav a vývoj ochorenia ( čl. 8 smernice)

5.   Príslušný členský štát nemôže odmietnuť udelenie súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti , ak jej poskytnutie nie je možné na území príslušného štátu. Musí však  ísť o zdravotnú starostlivosť, ktorá je zahrnutá do rozsahu zdravotnej starostlivosti poskytovanej a uhrádzanej
z verejného zdravotného poistenia príslušného štátu.(čl. 8 smernice).

6.   V prípade zamietnutia súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môže pacient požiadať o preskúmanie individuálneho rozhodnutia týkajúceho sa jeho práv a povinností ( čl. 9 smernice).

7.   Vo financovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti  smernica pripúšťa nielen náhradu pacientom vynaložených nákladov, ale aj priamu úhrada nákladov príslušným štátom. Príslušný štát musí znášať náklady za poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti okrem prípadov, ktoré vyžadujú vyššie uvedený predchádzajúci súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Príslušný štát musí stanoviť nediskriminačné postupy za akých podmienok uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v inom členskom štáte EÚ ( čl. 7 smernice).

8.   Smernica ustanovuje zodpovednosť krajiny poskytnutia zdravotnej starostlivosti aj príslušného štátu za sťažnosti a odškodňovanie nárokov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pacientom budú poskytovať všetky potrebné informácie v tejto oblasti vnútroštátne kontaktné miesta (čl. 4, 6 smernice).

9.   Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti zabezpečí krajina poskytnutia zdravotnej starostlivosti, aby mali pacienti prístup k svojim písomným alebo elektronickým lekárskym záznamom o ošetrení, ktoré im bolo poskytnuté. Príslušný štát zaistí, aby následná lekárska starostlivosť bola rovnako kvalitná, bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte EÚ
k ošetreniu došlo.  Medzi povinnosti príslušného štátu sa zavádza aj povinnosť zabezpečovať následnú zdravotnú starostlivosť (kontrolne prehliadky), ako keby bola poskytnutá na jeho území. (čl. 5  smernice)

10. Smernica ukladá novú povinnosť budovať národné kontaktné miesta poskytujúce informačný servis o právach pacientov vo všetkých členských štátoch EÚ. Tieto strediská si budú vymieňať informácie o právach pacientov, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti, výške úhrady, poskytovateľoch, postupoch pri odškodňovaní  a pod. ( čl. 6 smernice)

11.  Smernica posilňuje spoluprácu členských štátov EÚ v oblasti e-Health, najmä v oblasti dostupnosti písomných alebo elektronických lekárskych záznamov pacienta pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v členskom štáte ošetrenia  (čl. 14 smernice).

12. Lekársky predpis z iného členského štátu EÚ bude uznaný v štáte poistenia pacienta tak, aby sa zabezpečila kontinuita poskytovania zdravotnej starostlivosti po návrate pacienta do štátu poistenia. Pacient má nárok na predpísaný liek vtedy, ak je v krajine, kde ho chce vybrať dostupný a povolený na predaj ( čl. 11 smernice).

13. Vytvára  sa  sieť  na  hodnotenie  zdravotníckych  technológií  na  európskej  úrovni,  ktorá  bude napomáhať subjektom s rozhodovacou právomocou  pri prijímaní správnych rozhodnutí súvisiacich s investíciami   a výdavkami   v oblasti   zdravotníctva,   s cieľom   poskytnúť   objektívne   a spoľahlivé informácie o efektívnosti a účinnosti zdravotníckych technológií ( čl. 15 smernice).

Dopady na SR:
Smernica je právny akt ES, ktorý je právne záväzný pre všetky členské štáty EÚ po jeho transpozícii do národného právneho poriadku zodpovednou inštitúciou určenou každým členským štátom EÚ. Záväzný  pre  členský  štát  je  výsledok,  ktorý  sa  má  dosiahnuť,  pričom  voľba  foriem  a metód  sa ponecháva na rozhodnutie príslušného orgánu členského štátu.

V  SR je orgánom zodpovedným za transpozíciu smernice Ministerstvo zdravotníctva SR  v termíne  do  25.10.2013,  ktoré  je  zodpovedné  aj  za  oznámenie  znení  hlavných ustanovení  slovenských  právnych  predpisov,  ktoré  prijme  SR  v oblasti  pôsobnosti smernice,  Európskej  komisii.  Môžeme  dôvodne  predpokladať,  že  transpozícia  smernice  sa bude    týkať     všetkých    zákonov     SR    upravujúcich    poskytovanie    a financovanie    zdravotnej starostlivosti, zákony č. 580/2004 a č. 581/2004 nevynímajúc.

T. č. je dôležité rozhodnúť o strategických otázkach uplatňovania smernice v SR a zaradiť do plánu legislatívnych úloh novelizáciu ev. predloženie právnych predpisov upravujúcich najmä:

  • kritériá   na   obmedzenie prístupu   k   cezhraničnej   zdravotnej   starostlivosti   pre poistencov SR podľa kategórii zdravotnej starostlivosti
  • transparentného   mechanizmu  na  výpočet  nákladov  na  cezhraničnú   zdravotnú starostlivosť pre poistencov SR – sadzby podľa ZP alebo priemerné ceny v SR
  • zabezpečenia     nediskriminácie     cenovej     politiky     poskytovateľov     zdravotnej starostlivosti v SR – rovnaký cenník pre domácich a zahraničných pacientov
  • určenie  subjektu,  ktorý  bude  vykonávať  funkciu  národného  kontaktného  bodu a vytvorenie predpokladov na plnenie tejto funkcie
  • uznávania lekárskych predpisov medzi členskými štátmi
  • budovanie európskych referenčných sietí

Zdroj: udzs.sk