Energetická únia smeruje k prvým výsledkom

november 18, 2015 ECCGSOSSpotrebitelia

energy_union

Prvá správa o stave energetickej únie ukazuje, že sa od prijatia rámcovej stratégie energetickej únie pred deviatimi mesiacmi už dosiahol veľký pokrok. Treba však urobiť ešte veľa a rok 2016 bude dôležitý z hľadiska výsledkov.

Rámcová stratégia energetickej únie (IP/15/4497) vytvorila nový impulz na prechod k nízkouhlíkovej, bezpečnej a konkurencieschopnej ekonomike. Komisia sa takisto zaviazala každoročne predkladať správu o stave energetickej únie s cieľom riešiť hlavné problémy a usmerňovať politickú diskusiu. Správa o stave energetickej únie, ktorá bola uverejnená dnes prvýkrát, skúma pokrok za posledných deväť mesiacov, identifikuje kľúčové oblasti činnosti na rok 2016 a poskytuje politické závery na úrovni členských štátov a na regionálnej a európskej úrovni. Je to ústredný prvok monitorovania implementácie tejto kľúčovej priority Junckerovej Komisie.

Podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol: „Uplynulo len deväť mesiacov a už môžeme smelo konštatovať, že sme na ceste k dosiahnutiu energetickej únie. Pokiaľ ide o rok 2016, chcel by som jasne povedať: po prvé, EÚ by mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo. Po druhé, tento prechod by mal byť sociálne spravodlivý a orientovaný na spotrebiteľa. A po tretie, geopolitické výzvy, ktorým sme čelili v tomto roku, nezmiznú. Rok 2016 bude aj rokom, v ktorom položíme základy silného systému riadenia zabezpečujúceho predvídateľnosť a transparentnosť, teda to, čo investori potrebujú. Stručne povedané: Rok 2016 bude rokom výsledkov!“

Komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete uviedol: „Energetická únia už nadobúda konkrétnu podobu. Za posledných niekoľko mesiacov sa dosiahol značný pokrok, ale teraz by sme mali začať naplno realizovať všetky potrebné opatrenia. V roku 2016 sa budem sústrediť na: predloženie právnych predpisov pre lepšie fungovanie trhu s elektrickou energiou, ďalšie zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov, zníženie spotreby energie a zaistenie bezpečnosti dodávok zemného plynu. Energetický systém EÚ tak bude silnejší a budú vytvorené všetky podmienky na prechod EÚ na nízkouhlíkový energetický systém. Teraz, keď sa všetci sústreďujú na rokovania v Paríži, znovu vyjadrujeme odhodlanie zabezpečiť Európe vedúce postavenie, ako aj záväzok nepoľaviť v medzinárodnom ťažení proti zmene klímy.“

Pokiaľ ide o zmenu klímy, správa o stave energetickej únie zdôrazňuje príspevok Európy k parížskym rokovaniam. V tejto fáze predložilo svoje príspevky k parížskej dohode vyše 160 krajín, ktoré zodpovedajú za viac ako 90 % celosvetových emisií. EÚ v tomto procese predložila domáci záväzný cieľ znížiť emisie v celom hospodárstve do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Po konferencii v Paríži bude dôležité, aby všetky krajiny začali s konkrétnym plnením svojich záväzkov.

Aby bol prechod úspešný a sociálne spravodlivý, občania budú musieť prevziať zodpovednosť za tento proces aktívnou účasťou na trhu s energiou, keďže sú to práve oni, ktorí by ho mali najviac využívať. Pre takýto prechod existuje aj pádny argument. Popredné európske spoločnosti menia svoje podnikateľské modely. V Európe sa v oblasti obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti vytvárajú nové lokálne pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nové zručnosti.

V dôsledku geopolitických udalostí je energetika stále na poprednom mieste programu. Rok 2015 sa niesol v znamení pretrvávajúceho napätia medzi Ruskom a Ukrajinou; trvalo nízkych cien ropy ovplyvňujúcich energetické trhy na celom svete; oznámenia nových obchodných iniciatív dodatočnej infraštruktúry dodávok zemného plynu z Ruska; nových perspektív vďaka jadrovej dohode s Iránom, ako aj pokračujúceho poklesu domácej produkcie fosílnych palív.

Okrem dekarbonizácie (vrátane energie z obnoviteľných zdrojov) a energetickej bezpečnosti stratégia energetickej únie naďalej prináša výsledky v oblasti energetickej efektívnosti, vnútorného trhu s energiou, výskumu, inovácií a konkurencieschopnosti, keďže všetky tieto priority sú navzájom prepojené.

Správa o stave energetickej únie sa tiež zaoberá nosnými prvkami riadiaceho mechanizmu, ktorý povedie k predvídateľnejším, transparentnejším a stabilnejším politikám, aby sa dosiahli ciele energetickej únie. Dnes uverejnené usmernenia o integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy poskytujú základ, na ktorom môžu členské štáty začať vypracovávať svoje plány na obdobie rokov 2021 až 2030. Navrhovaná metodika pre kľúčové ukazovatele je prvým krokom smerom k meraniu a monitorovaniu plnenia cieľov energetickej únie. Súčasťou správy o stave energetickej únie je aj 28 informačných prehľadov realizácie energetickej únie v každom členskom štáte.

 

Čo ďalšie sa dnes prijalo?

Súbežne so správou o stave energetickej únie sa prijíma a uverejňuje niekoľko ďalších výsledkov a správ týkajúcich sa energetickej únie:

  • druhý zoznam projektov spoločného záujmu obsahuje projekty infraštruktúry, ktoré sú bezprostredne potrebné na dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej politiky. Pre podrobnejšie informácie pozri samostatnú tlačovú správu (IP/15/6107).
  • Správa o pokroku v oblasti energetickej efektívnosti: Zo správy o pokroku v dosahovaní cieľa zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % do roku 2020 vyplýva, že napriek výraznému pokroku kolektívne úsilie členských štátov zodpovedá iba 17,6 % úspor primárnej energie v porovnaní s prognózami na rok 2020. Komisia však verí v dosiahnutie 20 % cieľa za predpokladu, že sa existujúce právne predpisy EÚ budú plne vykonávať, dôjde k zrýchleniu úsilia, zvýši sa úroveň ambícií a zlepšia sa investičné podmienky.
  • Správa o pokroku v oblasti klímy: Správa ukazuje, že EÚ je mimoriadne úspešná pri oddeľovaní hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov. Zároveň je na dobrej ceste k splneniu cieľa zníženia emisií o 20 % do roku 2020, ako aj cieľov Kjótskeho protokolu. Sú však potrebné ďalšie opatrenia na splnenie cieľa na rok 2030.
  • Trendy týkajúce sa spotreby energie: Z pracovného dokumentu útvarov Komisie vyplýva, že trhy s elektrinou a plynom napriek dosiahnutému pokroku stále nefungujú tak, ako by mali.
  • Správa o vykonávaní stratégie energetickej bezpečnosti EÚ: táto správa poskytuje aktuálne informácie o tom, ako na tom Európska únia je z hľadiska energetickej bezpečnosti a ktoré opatrenia na jej zlepšenie boli prijaté od prijatia stratégie v máji 2014.
  • Správa o vykonávaní smernice o jadrovej bezpečnosti: v správe sa dospelo k záveru, že vo všeobecnosti je súlad so smernicou o jadrovej bezpečnosti z roku 2009 na dobrej úrovni.
  • Zhrnutie o zásobách ropy: smernicou o zásobách ropy sa od Komisie vyžaduje, aby pravidelne podávala správy o dostupných zásobách ropy v členských štátoch. Táto povinnosť je splnená pracovným dokumentom útvarov Komisie, ktorý poskytuje aktuálne informácie o zásobách ropy v EÚ.
  • Návrh nariadenia o štatistike cien elektrickej energie a zemného plynu, ktoré po prijatí zlepší európsku štatistiku o cenách energie.
  • Komisia dnes začína verejnú konzultáciu o budúcej revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá bude prebiehať do 10. februára.

Ďalšie informácie

Oznámenie o stave energetickej únie a informačné prehľady 28 členských štátov sú k dispozícii na webovej stránkach Komisie:http://ec.europa.eu/priorities/energy-union/index_en.htm