„Luxusné“ parfumy v uliciach

máj 31, 2013 SOSSpotrebitelia

parfume1

„Nechcete značkový parfum? Je posledný. Dám vám ho zadarmo. Alebo viete čo? Dajte mi dve eurá na autobus, a je váš!“  Dotieraví predajcovia “luxusných” parfumov sa ako huby po daždi vyrojili v uliciach slovenských miest. Sú často drzí, nátlakovo vystupujú na ulici, no neváhajú vojsť  aj do súkromných prevádzok a predajní, kde si s nimi zamestnanci nevedia rady. Ak na nich zavoláte políciu, zmiznú ako gáfor, pretože ich “kolegovia” svedomite hliadkujú za rohom.  A tak, kým sa muži zákona objavia, neostane po nich ani stopa. Ako riešiť tento problém?

„Ak sa v meste či regióne takýto predajcovia vyskytujú, treba na nich upozorniť mestský alebo obecný úrad. Ten zvyčajne má určené kontrolné oddelenie, pracovníka, ktorý preskúma, či sa takýto predaj deje na na to určenom mieste, ako je napr. trhovisko. A či majú títo predajcovia patričné povolenia. Takisto spotrebiteľom odporúčame spýtať sa predajcu, ktorý pýta dve eurá na autobus výmenou za posledný parfum, či im na tie dve eurá vystaví príjmový doklad alebo potvrdenie o nákupe. Je možné tiež upozorniť daňový úrad, nakoľko pochybujem, že takýto príjem dotyční predajcovia zdaňujú,“ odporúča Ing. Michal Fáber, predseda spotrebiteľského združenia Spoločnosť ochrany spotrebiteľov v Poprade.

Správanie spotrebiteľov odráža ducha súčasnosti. „Je odškodné napr. 40 Eur za protiprávne správanie a prežitý stres pre ľudí dostatočnou motiváciou zotrvať v zmluvnom vzťahu, z ktorého sa rok neúspešne snažili vymaniť? Mnohým táto suma pripadá smiešna, no reálne sa ukazuje, že aj 4O Eur pre ľudí motiváciou je,“ zdôrazňuje M. Fáber.

Podľa neho záleží na tom, na koho predajcovia natrafia, resp. kto je ich cieľovou skupinou. Zväčša sa zameriavajú  na ľudí na prvý pohľad nemajetnejších, či takých, ktorí v obchodoch nevyhľadávajú kvalitu. Alebo dôchodcov, ktorí  sú známi tým, že šetria každý centík. „Je dôležité, aby sme si aj my, odchovanci socialistickej spoločnosti, kde kedysi všetko bolo grátis, konečne uvedomili, že tie časy sú nenávratne preč. Dnes nikto nikomu nič nedá zadarmo, alebo len za cestu na autobus. Ak by tieto parfumy mali skutočnú hodnotu a boli predávané legálne, predajcovia nepotrebujú pobehovať po meste a strkať ich ľuďom za dve eurá…“