Prezidentka SR sa stotožnila s pripomienkami združení na ochranu spotrebiteľov, vrátila zákon o žalobách na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorý bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený dňa 03.05.2023 späť do parlamentu na jeho opakované prerokovanie a navrhla tento zákon neprijať ako celok.
Zákon bol do národnej rady predložený ako vládny návrh zákona, vzhľadom na potrebu transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1828 z 25. novembra 2020 o žalobách v zastúpení na ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov a o zrušení smernice 2009/22/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky.
K základným cieľom smernice patrí „dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov“, ktorá sa má zabezpečiť aj tým spôsobom, že každý členský štát upraví vo svojom právnom poriadku aspoň jeden procesný mechanizmus na podanie tzv. žaloby v zastúpení, ktorá ma zabezpečiť nápravu spotrebiteľov v prípade, ak jedným alebo rovnakým nezákonným konaním obchodníka je poškodená skupina spotrebiteľov. Žalobu v zastúpení tak za poškodených spotrebiteľov podáva tzv. oprávnená osoba, ktorou môže byť združenie na ochranu spotrebiteľov. V zmysle smernice má žaloba v zastúpení predstavovať účinný a efektívny spôsob ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov.
Zákon o ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ktorý bol na Slovensku prijatý, však zavádza inštitút žalobného zámeru, ktorý je žalobca (spotrebiteľská organizácia) povinný zverejniť ešte pred podaním žaloby v Obchodnom vestníku. Samotnú žalobu však môže žalobca podať len vtedy, ak sa v lehote do dvoch mesiacov od zverejnenia žalobného zámeru k žalobnému zámeru prihlási najmenej 20 spotrebiteľov, formou osobitnej a spoplatnenej prihlášky registrovanej u notára.
Spoločnosť ochrany spotrebiteľov (S.O.S) Poprad spolu so združením FÉNIX už v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aj počas schvaľovania zákona v NRSR upozorňovali na nesprávnu transpozícii smernice, a namietali zavádzanie žalobného zámeru a registrácie prihlášok u notára. Zároveň navrhovali, aby v záujme naplnenia účelu a zmyslu smernice bol v podmienkach SR prijatý tzv. opt–out systém, ktorý do konania o nápravu za nezákonný postup obchodníka automaticky zahŕňa všetkých spotrebiteľov, ktorí sú takýmto konaním dotknutí, bez toho, aby o vstup do konania museli aktívne požiadať. Zároveň však umožňuje tým spotrebiteľom, ktorí v tomto konaní nechcú byť zahrnutí, aby urobili úkon, ktorým sú z konania vyňatí.
Nakoľko hlas spotrebiteľských združení v rámci legislatívneho procesu nebol vypočutý, SOS Poprad v spolupráci so združením FÉNIX požiadali prezidentku SR, aby zákon o ochrane kolektívnych záujmov spotrebiteľov nepodpísala, a vrátila späť do parlamentu s návrhom, aby zákon nebol prijatý ako celok.
Prezidentka zaujala rovnaký postoj ako spotrebiteľské združenia a využila právo veta. Podľa tlačovej správy prezidentky: “Z ústavy vyplýva, že ak slovenský zákon ustanoví niečo iné, ako právne záväzný akt Európskej únie, dostáva sa nielen do rozporu s našimi záväzkami voči Európskej únii, ale súčasne aj do priameho rozporu s ústavou.
Hoci cieľom smernice EÚ bolo dosiahnutie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov, schválená právna úprava prispieva skôr k zníženiu tejto úrovne ochrany, a to najmä zavedením inštitútu žalobného zámeru, ktorý by zvýšil byrokratické zaťaženie spotrebiteľov.
V praxi by to znamenalo, že ešte pred podaním žaloby na súd by sa spotrebiteľ musel v relatívne krátkom čase prihlásiť u notára s povinnosťou úhrady poplatku. O žalobnom zámere sa oficiálne informuje v Obchodnom vestníku, ktorý však prevažná väčšina spotrebiteľov nesleduje, čo zvyšuje predpoklad, že relevantní spotrebitelia sa o tomto žalobnom zámere ani nedozvedia, a teda nebudú môcť svoje nároky uplatniť prostredníctvom kolektívnej ochrany.“
Pozrite si video Európskej spotrebiteľskej organizácie BEUC ako zabezpečiť, aby kolektívne akcie posilnili práva spotrebiteľov.
