Ak sa chce Slovensko pohnúť vpred v riešení dopravy a splnení svojich klimatických cieľov, musí výrazne prehodnotiť svoj prístup k podpore verejnej dopravy. V súčasnosti naplánovaná[1] štruktúra verejných investícií nie je v súlade s cieľmi dekarbonizácie, s cieľmi v oblasti kvality ovzdušia, ani zlepšovania kvality života v mestách. Uvádzajú to environmentálne organizácie v materiáli s odporúčaniami na zelený reštart Slovenska v oblasti mobility.
Podľa organizácií sa nemožno čudovať, že nízkouhlíkové formy dopravy (ako verejná či cyklodoprava) sú zlom stave. Kým na podporu individuálnej automobilovej dopravy má ísť v budúcich rokoch až 78 % financií v rámci dopravy, na podporu vlakovej dopravy len 7 % a verejnej cestnej dopravy dokonca len 2 % výdavkov. Ak chceme podporiť znižovanie emisií a regionálny rozvoj, musíme podľa organizácií investovať viac do rozvoja verejnej dopravy to na úrovni motivácie k zmene správania a do infraštrukturálnych zmien.
“Mnohí obyvatelia dnes nemá inú možnosť ako použiť auto. To je dôsledkom desaťročí urbanistického a regionálneho plánovania a hospodárskych politík založených na uprednostňovaní osobného vlastníctva vozidiel poháňaných benzínom či naftou. Mnohí spotrebitelia sú pripravení zmeniť svoje návyky, no nemajú k dispozícii cenovo dostupné, atraktívne a bezpečné alternatívy. Tieto zmeny by sme nemali chápať ako obmedzenia, ale ako príležitosti. Nízkouhlíkové možnosti prinášajú ďalšie výhody v podobe zlepšenia zdravia, finančnej úspory či viac voľného času,” hovorí projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov, Petra Čakovská.
Ako ďalej uviedla politiky na zmiernenie negatívnych vplyvov dopravy by mali vychádzať z princípov zníženia celkového dopytu po doprave. Napríklad znížením potreby dochádzať na veľké vzdialenosti z domu do práce, zlepšenie palivovej účinnosti vozidiel a zavedenie finančných stimulov pre rozvoj nízkouhlíkových druhov dopravy. Uplatňovať by sa malo pravidlo „znečisťovateľ platí viac“ a skvalitnenie systému verejnej dopravy: viac vlakových a autobusových spojení, lepšia hygiena a pohodlie, lepšia ochrana a vymožiteľnosť práv cestujúcich, väčšia bezpečnosť a premyslenejšia nadväznosť spojov.
“Slovensko má možnosť výrazne zlepšiť a zekologizovať dopravu a nezaostávať ďalej za svetovými trendami. Nový dych dlhodobo zanedbávanej železničnej preprave a masívna podpora výstavby cyklotrás v mestách a obciach sú tými správnymi nástrojmi. Otvárajú sa tiež možnosti pre inovácie, napríklad v modernej mestskej logistike, využívajúcej nákladné elektrobicykle. Bolo by chybou túto príležitosť nevyužiť,” doplnil Dan Kollár z Cyklokoalície.
Environmentálne organizácie venujúce sa témam blízkym ochrane klímy spolupracujú na príprave odporúčaní na zelený reštart Slovenska. Súčasťou balíkov obnovy krajín EÚ po koronakríze má byť aj cieľ znižovania emisií skleníkových plynov a ochrany biodiverzity. Národný plán na čerpanie prostriedkov z balíka obnovy by mala vláda Igora Matoviča pripraviť do októbra. Organizácie doteraz vydali odporúčania[2] v oblastiach: energetiky, obnovy budov, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva, odpadov a udržateľnej mobility.
Pre viac informácií, prosím kontaktujte:
Petra Čakovská, petra.cakovska@sospotrebitelov.sk, 0949 314 111
Cyklokoalícia, Dan Kollár, info@cyklokoalicia.sk, 0944 635 175
[1] Návrh integrovaného národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030. Vlastný materiál tu: https://www.economy.gov.sk/uploads/files/IjkPMQAc.pdf s. 272
[2] prve 4 temy: http://cepa.priateliazeme.sk/images/pdf/List_MVO_vlade.pdf, odpady: https://www.incien.sk/wp-content/uploads/2020/07/Zeleny-restart-05-Odpady-v2.pdf
