Slovenskí spotrebitelia sú lepšie chránení vďaka EÚ

Slovenskí spotrebitelia sú lepšie chránení vďaka EÚ

Popradčanka Petra Čakovská zo Spoločnosti ochrany spotrebiteľov (S.O.S.) Poprad bude aj nasledujúce tri roky zastupovať Slovensko v Európskej poradnej skupine spotrebiteľov (ECCG). Európska komisia si ju vybrala z troch Ministerstvom hospodárstva SR nominovaných kandidátov. 

Čo je vlastne úlohou ECCG?

Je to poradná skupina, hlavný nástroj komisie, prostredníctvom ktorého konzultuje problematiku spotrebiteľskej ochrany s národnými a európskymi spotrebiteľskými organizáciami. Diskutujeme  o problémoch spotrebiteľov, ktoré sú v jednotlivých krajinách veľmi rôzne, alebo, paradoxne, v niektorých oblastiach navlas rovnaké. A zároveň na Slovensku ostatné spotrebiteľské organizácie informujem spätne o plánoch a aktivitách komisie a jednotlivých riaditeľstiev. Som v tejto skupine druhé volebné obdobie a všímam si, že obraz, ktorý o Bruseli vytvárajú naši politici, ale i ich úradníci, veľmi často nezodpovedá skutočnosti. Veľmi si obľúbili taktiku, že čo je ľudu nepríjemné, ide z Bruselu, a z čoho sa dajú vysekať body, je rozhodnutie národnej vlády. Často sa stretávame aj s prekrúcaním faktov. Napríklad sa u nás médiá chytia tvrdenia, že EÚ ide zakázať rýchlo-varné konvice a ľudia lamentujú, čo za hlúposť to ten Brusel zasa vymyslel. No už nik nevysvetlí verejnosti, dôvody ako obmedzenie emisií uhlíka a snaha o zmiernenie klimatických zmien, ktoré komisiu k takému rozhodnutiu viedli.

Ako je na tom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami?

Európske smernice sme „nútení“ transponovať do našej legislatívy.  Za oblasť ochrany spotrebiteľov môžem povedať, že je to pre slovenských spotrebiteľov veľmi dobré, pretože inak je pre našich tvorcov politík ochrana spotrebiteľov neznámym pojmom. Teda vďaka smerniciam sú legislatívne spotrebitelia oveľa lepšie chránení. Aj tu však existujú paradoxy. Napríklad, kým ostatné krajiny, aj napríklad Česká republika, si smernicu o nekalých obchodných podmienkach vyložila tak, že podomový predaj sa v prípade uzatvárania zmlúv na dodávku elektriny a plynu považuje za nekalú obchodnú praktiku, u nás sa táto „metóda“ stále teší veľkej obľube dodávateľov energií. Čiže smernicu sme implementovali nedostatočne.  Našťastie príde z kuchyne EK na jeseň tretí energetický balíček, vďaka ktorému by už nemalo byť možné zmluvy uzatvárať podomovým predajom a zmiznú i sankcie za predčasný prechod k inému dodávateľovi. Sú však aj oblasti, kde zbytočne, nad rámec európskej legislatívy, tlačíme na pílu. A pozitívny výsledok pre spotrebiteľov je otázny. Posledné regulácie výšky úrokov pre nebankové subjekty spustili veľkú polemiku. V praxi veľmi pozorne sledujeme, aký vplyv má na správanie spotrebiteľov, ktorí si potrebujú požičať pár sto eur. V prípade veľkej časti ľudí hrozí riziko, že ak im nepožičajú licencované spoločnosti, skončia na čiernom trhu alebo u poskytovateľov úverov, ktorí fungujú modelom peer-to-peer, teda že si kvázi ľudia požičiavajú medzi sebou. Tento „biznis“ je zatiaľ neregulovaný a rovnako ako v prípade čierneho trhu nemáme veľa legislatívnych možností ako spotrebiteľom pomôcť. Ak sa však vrátim k vašej otázke, legislatívne sme na tom porovnateľne s ostatnými krajinami EÚ. Čo sa však praktickej vymožiteľnosti práva týka, patríme k najhorším. Naše súdy sú tretie najpomalšie z bývalej dvadsať osmičky. V krajinách ako Nemecko či Luxembursko trvá prvostupňové konanie na súde 30 až 50 dní, u nás okolo 500. Preto mi pripadá plán pani ministersky spravodlivosti  skrátiť do roku 2020 priemerný čas konania prvostupňového súdu v prípade občianskych a obchodné sporov  zo 437 na 380 dní, mierne povedané, veľmi málo ambiciózny.

Členmi ECCG sú zástupcovia spotrebiteľských združení jednotlivých členských krajín. Aké postavenie majú združenia v iných krajinách?

Tu je veľký rozdiel oproti Slovensku. Vyspelé ekonomiky si dávno všimli paralelu, že dobre fungujúca ochrana spotrebiteľa, ktorú zabezpečujú spotrebiteľské združenia, prináša krajine hospodársky rast. Samozrejme, súvisí to najmä s právnou istotou domôcť sa svojich práv, čo na Slovensku, vďaka nejednotne rozhodujúcim súdom, nefunguje. V starých členských krajinách, Škandinávii, ale i napríklad Portugalsku či Českej republike štát kontinuálne každoročne finančne dotuje fungovanie spotrebiteľských združení, ktoré pracujú na profesionálnej úrovni. Ich zástupcovia sú prizývaní  k príprave  legislatívy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov a ich odborné názory celospoločensky rešpektované. U nás je podpora združení veľmi nízka, neustále musíme hľadať iné zdroje financovania a nedostatok vedie aj k závisti a rozbrojom medzi združeniami samotnými. Moja slovinská kolegyňa, kde tiež čelia nezáujmu zo strany štátu, má teóriu, že nás, spotrebiteľské združenia, naše vlády držia svojou slabou podporou v šachu zámerne, aby sme sa vybíjali na šarvátky medzi sebou a neboli potom takí silní v aktivitách na ochranu spotrebiteľov. Naše výsledky pritom hovoria sami za seba. Nedávno som videla tlačovú besedu bankovej ombudsmanky, kde uviedla, že za rok 2015 vymohli ľuďom 15 000 eur. S.O.S. Poprad v roku 2015 zachránilo spotrebiteľom 21 000 eur  a napríklad v roku 2014 až 42 578 eur. Naše podnety spotrebiteľov sa pritom týkajú sporov nízkej hodnoty. Riešime reklamácie topánok, spotrebičov, elektroniky, šperkov… A aj množstvo nebankových úverov. No i tak, tieto čísla hovoria jasnou rečou. Pretože naše podmienky, finančné aj personálne zabezpečenie, je v porovnaní s inštitúciou bankového ombudsmana tragikomické.  Vzťah k združeniam na Slovensku ilustruje aj fakt, že hoci všetkých päť predsedníckych krajín za posledné tri roky na konferencie týkajúce sa jednotného digitálneho trhu, online platforiem, geo blockingu či digitálnych inovácií pozvalo členov ECCG skupiny a národné spotrebiteľské združenia, Slovensko je po Litve, Lotyšsku, Taliansku, Luxembursku a Holandsku, prvá krajina, kde sa tak nestalo.

V októbri sa blíži prvé zasadanie ECCG i spotrebiteľský summit. Akými témami teraz žije Európska komisia?

Jednotný digitálny trh a technologický rozvoj so sebou prináša množstvo výziev, práve čo sa ochrany spotrebiteľov týka. Ochranu osobných údajov a právo na súkromie digitálny svet veľmi ohýba. Legislatívnou výzvou sú online platformy, ktoré denne prepisujú definície toho, kde končí spotrebiteľ a začína poskytovateľ služby. Výzvou sú rovnaké možnosti nakupovať cez internet vo všetkých krajinách EÚ, hoci každá krajina má napríklad svoju daňovú politiku. Stále sú živé diskusie o dohodách TTIP a hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou CETA, kde aj my, krajiny strednej a východnej Európy, upozorňujeme na riziká s tým spojené. A veľkou výzvou je škandál Volkswagenu, tzv.  Diesel gate, kde sme dali spolu s Eurokomisárkou Evou Jourovou hlavy dokopy a budeme tvrdo pracovať na tom, aby aj európski spotrebitelia dostali náhradu škody. Spotrebiteľský summit bude venovaný najmä diskusii o prijatých smerniciach. Tzv. refit, to znamená, že budeme hodnotiť, čo priniesli spotrebiteľom, čo sa nimi dosiahnuť nepodarilo, čo treba opraviť. Taká sebareflexia zo strany autorov legislatívy. Prizvali si odborníkov a chcú si vypočuť ich názory, hoci možno budú aj veľmi kritické. Takýto prístup u našich legislatívcov veľmi nevidieť. A mojou osobnou agendou je stále nedať pokoj s tým, že v EÚ platí dvojaký meter a spotrebitelia v strednej a východnej Európe nakupujú produkty s iným zložením. Aj to je svojim spôsobom tzv. double standard a geoblocking. A hoci o tomto probléme všetci dobre vedia, tvrdia, že nie je politická vôľa ho riešiť. Uvidíme…

 

 

 

Zdieľaj tento článok