Mnohí spotrebitelia sa snažia znižovať svoj negatívny dopad na životné prostredie a pri výbere energií sa rozhodujú aj podľa toho, ako dodávatelia komunikujú svoje environmentálne aktivity. Nie všetky „zelené“ tvrdenia však automaticky znamenajú, že ide o ekologický produkt alebo službu. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov spolu s ďalšími 12 spotrebiteľskými organizáciami z 11 európskych krajín a Európskou spotrebiteľskou organizáciou BEUC upozorňujú na možné zavádzajúce environmentálne tvrdenia v energetickom sektore.
Ako sa vyznať v tom, že je všetko „zelené“?
Keď obchodník či dodávateľ používa výrazy ako:
- zelená energia,
- znižovanie uhlíkovej stopy,
- kompenzácia emisií,
- uhlíkovo neutrálne riešenie,
spotrebiteľ môže nadobudnúť dojem, že jeho spotreba energie má minimálny alebo nemá žiadny negatívny vplyv na životné prostredie. Práve takéto tvrdenia sú v súčasnosti pod drobnohľadom európskych orgánov.
Čo je greenwashing?
Greenwashing je marketingová praktika, pri ktorej spoločnosť či obchodník prezentuje svoje produkty alebo služby ako ekologickejšie, než v skutočnosti sú.
Spotrebiteľ tak môže nadobudnúť mylný dojem, že svojim rozhodnutím významne prispieva k ochrane životného prostredia, hoci skutočný environmentálny prínos je len obmedzený alebo nejasný.
Nové pravidlá EÚ budú prísnejšie
Európska únia prijala nové pravidlá proti greenwashingu v rámci smernice o posilnení postavenia spotrebiteľov v procese zelenej transformácie.
Ich cieľom je zabezpečiť, aby environmentálne tvrdenia boli jasné a overiteľné, spoločnosti nevytvárali nepravdivý dojem o svojom environmentálnom prínose, a spotrebitelia dostávali presné a dôveryhodné informácie.
Týka sa to aj Slovenska?
Spotrebiteľské organizácie poslali podnet Európskej komisii a sieti orgánov na ochranu spotrebiteľov (CPC Network) ohľadom marketingových tvrdení spoločností ENGIE, EniPlenitude, Shell a TotalEnergies. Počas zberu podkladov sme však aj na slovenskom trhu identifikovali príklady environmentálnych tvrdení, ktoré budú od 27.9.2026 zakázané. S.O.S. preto príslušným orgánom poslala podnet na preverenie, či spôsob komunikácie nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa, po nadobudnutí účinnosti zákazu nekalých praktik týkajúcich sa zelenej transformácie t. j. od 27. septembra tohto roka, považovaný za zavádzajúci.
Podľa analýzy KU Leuven tvrdenia, ktoré sú predmetom tohto upozornenia, však možno považovať za zavádzajúce už podľa Smernice (EÚ) 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách, bez toho, aby bolo potrebné čakať na uplatňovanie Smernice (EÚ) 2024/825 o posilnení postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Analýza identifikuje ako nekalé praktiky napríklad aj kompenzačné tvrdenia a haló tvrdenia, ktoré zozbierali spotrebiteľdské organizácie v prílohe I svojho podnetu Európskej komisii. Takéto tvrdenia sa však od septembra tohto roku budú považovať za zavádzajúce za každých okolností bez toho, aby bolo potrebné najprv posúdiť ich vplyv na spotrebiteľov (čo sa dnes vyžaduje podľa Smernice o nekalých obchodných praktikách).
Na čo si dať pozor pri výbere dodávateľa a prečo byť opatrný pri obrázkoch prírody…
Keď narazíte na tvrdenia o zelenej energii, uhlíkovej neutralite, znižovaní uhlíkovej stopy alebo kompenzácii emisií, zamyslite sa nad tým, čo presne spoločnosť sľubuje. Vzťahuje sa tvrdenie na celý produkt alebo len na jeho časť, prípadne či je vysvetlené, ako uvedený environmentálny prínos dosahuje. Platí, že čím všeobecnejšie je tvrdenie, tým dôslednejšie by ho mal spotrebiteľ posudzovať.
Pozrite si aj video Stop to greenwashing!
– – –
BEUC report: Switching off greenwashing
Annex I: Targeted energy providers CPC alert
Annex II: Targeted energy providers MS level
